Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči

Zážitok aj pre dospelých


ÚvodArchív noviniek

Zážitok aj pre dospelýchAk sa na stretnutie klubu, ktorého členmi sú dospelí ľudia, rozhodnete pozvať autora detskej poézie, môže vám napadnúť, či ich nepodceňujete. Už aj preto, že detskej tvorbe sa z autorov literárneho klubu pri SKN nevenuje nik. Prekvapenie z atmosféry, aká na stretnutí vznikne, je potom o to veľkolepejšie. Doslova. Hneď nato zauvažujete, či je to zásluhou podcenenia faktu, že človek je dieťaťom po celý život, alebo jednoducho, že je aj taká poézia pre deti, ktorá si dokáže podmaniť i skôr narodených.

Poézia Valentína Šefčíka (1967), učiteľa a riaditeľa málotriedky v Bertotovciach (mimochodom – narodil sa v Levoči a vyštudoval tu aj gymnázium) totiž taká jednoznačne je. Presvedčili sme sa o tom aj na poslednom predprázdninovom stretnutí 27. júna v zasadačke SKN. Jej jazyk je síce jednoduchý, blízky drobizgu, obrazne a metaforicky však tento rozmer presahuje a „dospelákom“ poskytuje aj čosi navyše. Ak je to radosť zo znovuobjavovania sveta, na ktorý už pozabudli, potom ide o to, že ono spätné objavovanie sa deje prostredníctvom silných a všeplatných myšlienok vyzdvihujúcich priateľstvo, pracovitosť, čestnosť, česť, lásku a ďalšie ľudské hodnoty, ktoré dospelý človek vníma intenzívnejšie.

Zrozumiteľne vypovedané, podávané v nápaditých rýmoch sú zastúpené vo všetkých knižkách, ktoré doteraz napísal. Knihu na vydaj (2000) niesol do vydavateľstva s obavami ako svoj prvý pokus. Ten o Kamienky pri ceste rozšíril až o sedem rokov neskôr. Ostatné už, ako povedal, pripravoval sebaistejšie. Určite aj preto, že čitateľov veľmi skoro zaujali. Podobne ako nás aj ukážky zo zbierky Basta fidli (2010) a Bola raz jedna láska (2015).

K svojmu učiteľskému povolaniu, na ktoré nedá dopustiť, sa nedostal hneď. Nie celkom rozhodnutý sa po maturite pustil najprv do štúdia techniky. Keďže mu nesedela, štúdium po roku ukončil. Čakala ho základná vojenská služba a po nej manuálna práca. Napríklad aj stĺkanie klasických drevených paliet s dennou normou 2160 zatlčených klincov. Po absolvovaní PF UPJŠ v Prešove sa už ako učiteľ prvého stupňa ZŠ mohol naplno venovať tomu, čo ho dodnes napĺňa.

Ako sa priznal, svoju prvú báseň o slonovi Horechobotovi prečítal aj žiakom. Jeho prvotným impulzom pokračovať v písaní pre deti bolo práve to, že sa im páčila. Človek, ktorý s pokojným úsmevom, no zjavne zápalisto rozpráva o tom, ako mu pred „nájdením básne“ chýbalo vnútorné naplnenie čímsi umeleckým, vás musí strhnúť nielen svojou hravou a imaginatívnou tvorbou s vážnymi i melancholickými podobami, ale aj rozprávaním o živote v škole, o spolupráci s miestnym speváckym zborom, starostom obce, o vzťahu k prírode, foteniu, i hre na klavír, ku ktorej sa dopracoval ako samouk.

Autorská čítačka stretnutia bola tentoraz skromnejšia. Prezentovali sa len Peter Haško a Ema Malíšková. Peter, samozrejme, pokračovaním zo svojej životopisnej prózy o Karlovi Mayovi, Emka básňami, ktoré podobne ako Peter, čítala už na májovom celoslovenskom stretnutí na Čingove. Keďže sa ostatní prítomní stretnutia na Čingove nezúčastnili, texty boli nové nielen pre nášho hosťa.

Po poézii a rozprávaní o poézii pre deti sa do svojich pubertálnych liet vrátil aj Valentín Šefčík a tak sa trochu spomínalo. Na časy dobrodružnej literatúry, na edíciu Stopy – teda opäť na detstvo. V rámci neho si Peter vyslúžil nielen uznanie od hosťa stretnutia, ale aj od ostatných prítomných, ktorí túto časť počuli prvýkrát. Určite nielen preto, že sa v nej objavujú dvaja tínedžeri, ktorí prídu vyjadriť obdiv Mayovi ako svojmu vzoru. Zaznela totiž aj trefná poznámka o tom, že práve oni, na rozdiel od niektorých predchádzajúcich častí, Haškov príbeh pekne dynamizujú.

Čas na vyjadrenia k poézii Emky Malíškovej už akoby nezvýšil. Neznamenalo to však, že kvalitou zanikla. Naopak. Dve a pol hodiny nabité charizmou nesmierne príjemného človeka a dobrej, hravej detskej poézie však ušli ako voda a my sme už nemali to srdce zdržiavať nášho hosťa od ďalších povinností. S ohľadom na cestu do Prešova, kde žije, i na to, že napriek blížiacemu sa koncu školského roka ho ráno čakalo ešte vyučovanie.

Ján Petrík


[» na začiatok stránky]
[» tlač stránky]
© 2006 Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. [Web dizajn, analýza prístupnosti a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET.]
Posledná aktualizácia: 1. 3. 2006. [Webmaster: webmaster@skn.sk] [Informácie o prístupnosti].