ÚvodArchív aktualít › Literárno–dramaticky s Máriou Muránskou

Literárno–dramaticky s Máriou Muránskou

Marcový literárny klub mi urobil, ako inak, opäť radosť. Aj preto, že naň prišla hostka, ktorú som do SKN už dávno mienila pozvať. Dlhoročná pedagogička literárno-dramatického odboru v Základnej umeleckej škole v Levoči Mária Muránska zasvätila tejto práci 36 rokov svojho života a dodnes učí. Jej triedou prešlo mnoho talentovaných mladých ľudí, ktorí sa dnes venujú umeniu, ako ich k tomu viedla práve ona. Súťaže, kolotoč nácvikov, úprava literárnych textov, pantomíma či dramatizácia, tréma za oponou a vychutnávanie potlesku na javisku. Tým všetkým prechádzajú jej žiaci, ktorí na ňu nedajú dopustiť. Lebo ona to na oplátku, s nimi vie. Marka, ako ju mnohí kolegovia vrátane mňa volajú, je typ kreatívneho a chápavo múdreho pedagóga. Svojich zverencov nielen učí, ale aj lieči. Každý má totiž vo svojom vnútri aj čosi zakliate, tajomné či nevypovedané, a z času na čas potrebuje spoveď – aby ho vypočul niekto empatický. A práve Marka tým človekom bez pochybností je.

Aj keď chcela byť pôvodne učiteľkou v materskej škole, bývalý riaditeľ ju presvedčil, aby nastúpila do ZUŠ. Toto poslanie, ako nazýva svoju prácu, ju nadchlo. A postupne si ju podmanilo celú. Všetko, čo prežíva s deťmi na svojich hodinách, do týchto riadkov nevojde, ale čosi predsa. „Niekedy sú tie hodiny naozaj bláznivé, smejeme sa a zabávame, ale musíme na nich dospieť k nejakému výsledku. Mnohokrát z toho vzniknú krásne veci, aj nečakané“ vysvetlila M. Muránska. A fakty jej slová dopĺňajú. Dodnes má na svojom konte množstvo hlavných cien z celoslovenských aj medzinárodných súťaží a slová plné uznania od významných osobností. Marka je so žiakmi roky úspešná aj v pantomíme a Levočania si môžu jej predstavenia užiť v divadle na premiérach školských predstavení aj mimo nich. „Som v tejto práci šťastná. Inak by som ju nemohla robiť,“ dodáva. A jej žiak Samuel Skurka, ktorého k nám priviedla ako svoje prekvapenie, aby nám zarecitoval, ju dopĺňa: „Neviem si na jej mieste predstaviť nikoho iného. Je na túto prácu stvorená.“

Reč na klube, ktorý sme tentoraz naplánovali trochu netradične na pondelok, 5. marca, naozaj nestála. Do rozhovorov sa zapojili aj Ľudovít Varhánik, Anka Tabáková či Peťo Haško, ktorý nás po dlhom napínaní predsa len prekvapil predposlednou časťou prózy o Karlovi Mayovi. Čo bude po odznení tej poslednej, uvidíme. A vskutku, vydarenou. Zaujal, veď uznanlivo prijala text aj hostka klubu. Tentoraz nám tu chýbal už len Janko Petrík, ktorý by iste k tomu čo to a niečo navyše i kriticky poznamenal, no veríme, že nabudúce to tak už bude. Opäť bolo fajn. Rozhovory o tvorivosti, odhaľovanie ľudskej identity cez umenie, prácu, lásku k deťom...asi taký bol marcový klub v knižnici.

V najbližších dňoch sme v očakávaní, ako sa bude dariť našim plánom s projektom Klubovanie na Čingove. Niektorí z vás sa už naň pýtajú. Ale ešte predtým, v apríli, sa stretneme aj na našom ďalšom literárnom klube v SKN. Kedy a s kým, sa včas dozviete. Verím, že na ňom sa už rozrastieme a poteší nás aj viac vlastnej tvorby. Ide jar, tak hor sa, hádam sa do rozpuku dostanú aj vaše inšpirácie prichytené v duši a myšlienkach.

Daniela Dubivská

Na začiatok stránky Tlač stránky