ÚvodArchív aktualít › Napĺňať pokojom a šťastím

Napĺňať pokojom a šťastím

Posledné stretnutie literárneho klubu SKN v roku 2018 by sa dalo charakterizovať niekoľkými prívlastkami. Všetkým koncoročným už tradične hovoríme vianočné a zvyčajne aj takú atmosféru majú. V  zasadačke SKN upravenej tak, aby zasadačku nepripomínala, aj tentoraz už svietil stromček, v tanierikoch na stoloch ležali perníčky, okrem kávy či teplého čaju sme si dopriali aj trochu Furmintu.

Stretnutie sa konalo 6. decembra, bolo teda aj mikulášske. Po úvodnom „vianočnom“ privítaní Danky Dubivskej zaznela vianočná pesnička. Všetko ako po iné roky, a predsa iné. Pochopiteľne... Atmosféru týmto stretnutiam dávajú predovšetkým hostia, a tak mikulášsko-vianočný klub bol v prvom rade mladý, nesentimentálny, povznesený ani nie tak náladou koncoročných sviatkov, ako pokojom z dobrej poézie 28 ročnej poetky Niny Kollárovej a speváka a hudobníka, 19 ročného Adriána Ondova.

Hostia mali navyše oficiálny punc kvality. Nina Kollárová totiž predstavovala básne zo svojej debutovej zbierky Premlčané ticho, ktorá vyšla len nedávno a ktorá bola ocenená prémiou Ceny Ivana Kraska (pri neudelení ceny) a Adrián Ondov – isto si pamätáte – v roku 2017 zvíťazil v 33. ročníku piesňovej súťaže Košický zlatý poklad.

V rámci besedy sme sa okrem iného dozvedeli, že Nina je odborná asistentka na Inštitúte anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty PU v Prešove, jej práca ju baví, sama kedysi recitovala, dnes v LDO ZUŠ J. Melkoviča v Starej Ľubovni pripravuje mladých recitátorov, za poéziou svojej zbierky si stojí, aj keď vie, že jej básne si už žijú svojím životom. Obdivovali sme jej pokoj a rozvahu ukrytú aj v hlase, z čoho vznikol nie márny nápad, či by si svoje básne pre SKN aj sama nenačítala.

Adrián, už na prvý pohľad skromný a cieľavedomý študent Gymnázia na Javorovej ulici v Spišskej Novej Vsi, ktorý prišiel na stretnutie s gitarou, ale je multiinštrumentalista, nám popísal svoju cestu k hudbe, i k prvému úspechu s vlastnou skladbou Negatíva. Pochválil sa podporou rodičov, vďaka ktorým má doma malé nahrávacie štúdio. Práve v ňom vznikli už dve jeho vlastné CD-čka so skladbami. Priznal i to, že za kariérou muzikanta sa nemieni hnať a po skončení gymnázia by rád študoval IT technológie. Hudbe chce zostať verný a nás obdaril nielen ďalšími svojimi skladbami, ale aj skladbami svojich obľúbených spevákov či skladbami na želanie.

Pokojná, no pritom interaktívna atmosféra stretnutia absolútne nebadane ukrojila z času a my sme ešte nedali priestor domácim autorom. Napokon sa ukázalo, že so zámerom prečítať niečo zo svojej tvorby prišli len dvaja účastníci. Klára Mirgová, ktorá sa po istej odmlke na pôdu klubu opäť vrátila a Stanislav Škultéty, častejší hosť klubových stretnutí.

Klára Mirgová prekvapila už básňami, ktoré poslala na Dni Mateja Hrebendu. Bola to výrazne obrazná, hutná poézia, ktorá sa veľmi líšila od jej dávnejších, rozvláčnych začiatkov. Podobne to bolo aj teraz. Z dvoch básní, ktoré prečítala, sa aj našej hostke videla šťastnejšia tá druhá. Koncíznejšia obsahom, šikovnejšia v metaforických výrazoch. S Dankou sme mohli len konštatovať, že jej držíme palce a veríme, že sa so svojou tvorbou ozve aj častejšie, napríklad v Literárnej dielni časopisu Kultúrno-literárny výber.

Netradične potešil aj pán Škultéty, ktorý sa po predchádzajúcich, nie vždy šikovných pokusoch o umeleckú prózu vytasil s naozaj neočakávanou básňou. Neočakávanou preto, lebo po našich večne horlivých slovách o obraznej, metaforickej poézii, prišiel s textom, v ktorom si dal námahu vyjadrovať sa práve takto. Popri svojom veku a doterajších kontaktoch so staršou klasickou poéziou to boli prekvapivo moderné, hutné vyjadrenia. Ak ich aj niekde zbytočne zdvojoval, prípadne nimi utekal od pôvodného obsahu textu, neznamenalo to, že jeho snaha vyznela márne. Naopak. Pri jeho špeciálnom zmysle pre humor už treba len očakávať, či svoju snahu najbližšie potvrdí alebo zase nasmeruje inam.

Napokon, v roku 2019 sa o tom budeme môcť presvedčiť. Pri zdraví a sile, so schopnosťou rozvíjať svoj talent, s pokorou prijímať od literatúry to, čím je schopná človeka napĺňať. Pokojom a šťastím.

Ján Petrík

Na začiatok stránky Tlač stránky