13. november – Medzinárodný deň nevidiacich

Jedného dňa, istý nevidiaci muž sedel na schodíkoch pred budovou s klobúkom pri nohách a tabuľkou s nápisom: „Som slepý. Prosím, pomôžte mi.“ Išiel okolo istý muž, pristavil sa a videl, že slepec má v klobúku len pár drobných. Zohol sa, prihodil nejaké mince a potom bez toho, aby si pýtal povolenie, zobral tabuľku a na druhú stranu napísal vetu. Popoludní sa  muž vrátil za slepcom a videl, že slepcov klobúk je plný mincí i bankoviek. Slepec spoznal mužov krok a spýtal sa ho, či to bol on, kto mu prepísal tabuľku a čo tam napísal. Muž odpovedal: „Nič, čo by nebola pravda. Len som dal Tvojim riadkom inú podobu.“ Usmial sa a odišiel. Na tabuľke stálo: „Je jar... a ja ju nemôžem vidieť.“

Možno sa autor tohto príbehu inšpiroval príbehom Francúza Valentína Haüya, ktorý založil v roku 1784 prvý výchovno-vzdelávací ústav pre nevidiacich v Paríži. Narodil sa v roku 1745 v Picardii. V roku 1771 sa zúčastnil na súčasnom Námestí Svornosti v Paríži na predstavení, ktoré pripravila skupina nevidiacich. Diváci ich však odmenili posmechom, čo Valentína Haüya šokovalo. V máji 1784 pri parížskom kostole dal Haüy mincu mladému žobrákovi Francoisovi Lesueurovi. Mladík dobrodincovi povedal, že sa musel pomýliť, keď mu dal taký veľký peniaz. Lesueur sa stal prvým Haüyovým žiakom. Neskôr v roku 1786 vznikol ústav nevidiacich detí. Jeho cieľom bolo poskytnúť žiakom vzdelanie a zároveň naučiť ich manuálne pracovať. Aktivity francúzskeho nadšenca sa dostali aj za hranice a v roku 1806 ho pozval ruský cár Alexander I. do Sankt-Peterburgu, aby v meste na Neve založil školu. Po jedenástich rokoch, keď sa vrátil späť do Francúzska, však zažil nejedno sklamanie. Inštitúcia, ktorú založil sa v tom čase už volala Kráľovský ústav pre mladých slepcov. Zomrel 19. marca 1822 v Paríži. 13. november, deň narodenia Valentína Haüya, sa od roku 1946 pripomína ako Medzinárodný deň nevidiacich. 

V našom knižničnom fonde nájdete nasledujúce tituly o živote, resp. zo života nevidiacich:

• Margaret Davidson: Život Louisa Braillea

• Katja Behrens: Bez svetla a zvuku. Životný príbeh Helen Kellerovej

• Martin Jurčo: Matej Hrebenda – obrodenecký distribútor kníh

• Egon Tomajko: Po stopách Mateja Hrebendu

• Ľudo Zúbek: Slepý Matej

• Anton Baláž: Matej Hrebenda

• Vincent Šikula: Matej

• František Cinger: Karel Emanuel Macan

• Žijú medzi nami: Nevidiaci a slabozrakí v Košiciach, dokument o živote nevidiacich a slabozrakých v Košiciach

• Katarína Kopcsányi: Svetlo je aj za oponou. Skutočný príbeh nevidiacej sochárky Marianny Machalovej-Jánošíkovej

• Katarína Kerekesová, Katarína Moláková, Alexandra Salmela: Mimi & Líza, Mimi & Líza 2, Mimi a Líza: záhada vianočného svetla, veselé príbehy nevidiacej Mimi a vidiacej Lízy

• Sheila Hockenová: Ema a ja. Príbeh dievčaťa, neskôr nevidiacej ženy Sheily

• Příběhy z tmavomodrého světa, životné príbehy nevidiacich

• Danka Šagiová: Matej Hrebenda Hačavský, 2 zv.

• Viera a Ján Ličkovci: Zrkadlo života, 3 zv. 

Prajeme Vám veľa príjemných chvíľ s našimi knihami. 

Oddelenie knižnično-informačných služieb SKN