Jubilujúci klub v Levoči – meste príbehov

Celý čas som si sama pre seba vravela – len si to všetko zapamätať a nasať ten krásny kus histórie mesta, v ktorom som sa tiež narodila. Levoča je a vždy bude miestom, ktorého sa dotýkam aj cez spomienky na moje detstvo...všetky prázdniny, keď som námestie pozorovala iba z pohľadu dieťaťa, ktoré chce zabočiť do hračkárstva alebo do starého konzumu na lekvárovú buchtu. A pomedzi ne stále kráča moja, už nežijúca teta, z Mierového námestia, s ktorou som blúdila po Šišpľaci, počúvajúc jej príbehy. Pomedzi ne sa kráča históriou oveľa krajšie a Astrid Kostelníková, ktorá prišla na náš jubilujúci literárny klub, to veľmi dobre vie. Filozofka, historička, známa turistická sprievodkyňa, ktorú stretnete na námestí Majstra Pavla zväčša v obkľúčení zvedavých turistov, obdivujúcich dominanty Levoče.

Desaťročnicu literárneho klubu, ktorá pripadla na rok 2021, sme trochu oneskorene oslávili (kvôli kovidu) práve v utorok, 29. marca 2022 v zasadačke SKN s ideálnou zostavou výbornej a múdrej rozprávačky pani Astrid a spišskonovoveského muzikanta kapely Smola a Hrušky a tiež Freetimers Martina Pižema.

Človek by mohol pokojne zabudnúť aj moderovať, lebo Astrid Kostelníková by to naozaj so všetkou bravúrnosťou utiahla aj sama. Mladú študentku filozofie, ktorá nenávidela chémiu, hoci jej „pribudla“ do života rafinovaným spôsobom - v podobe manžela – profesora matematiky a chémie, napokon zlákala história a sprievodcovstvo, ku ktorému sa dostala celkom náhodne. Keď sa profesionálna sprievodkyňa z vážnych dôvodov nedostavila a skupinka turistov na ňu márne vyčkávala, ujala sa slova práve pani Astrid, ktorá úplne náhodou stála neďaleko. „Zastúpila som ju a potom sa to spustilo, začali ma oslovovať, aby som sprevádzala a ja som to začala robiť pravidelne,“ vysvetlila, vykresľujúc, že bolo nutné študovať históriu, veľa čítať a doplniť si vedomosti, ktorých má dnes oveľa viac ako pred rokmi. „Fakty si overujem, pretože by som nerada povedala niečo nepravdivé,“ dodala.

Veselá dáma v rokoch so zmyslom pre humor nás naozaj po Levoči posprevádzala ukážkovo, ako rokmi ostrieľaná sprievodkyňa. Cez jej príbehy sme prešli krásne budovy námestia a nazreli do ich okien, uličky, najväčšie skvosty historickej metropoly, a započúvali sa aj do rozprávania o významných rodoch, ktoré mesto kedysi obývali. Už teraz je jasné, že riadky sa minú a ja do nich nepojmem všetko, čo nám jej rozprávačský talent ponúkol.

Zaujímavé a objavné pre ňu samotnú boli stretnutia s rodinami, ktoré s Levočou spájajú ich predkovia. A práve tu sa vďačný poslucháč mohol dozvedieť viac toho, čo stojí mimo oficiálnej verzie histórie. Navyše cez pútavé rozprávanie pani Astrid. Neopomenula históriu vzácneho evanjelického cintorína so vzácnymi náhrobkami, na ktorého záchrane sa tiež podieľala, a ktorý s obdivom navštevujú aj turisti zo zahraničia. Je totiž autorkou publikácie práve o tomto mieste odpočinku mnohých významných rodín, ktoré tu žili.

„Rozhodne to, za čím tu turisti najviac chodia, je Kostol svätého Jakuba a oltár Majstra Pavla,“ skonštatovala erudovaná sprievodkyňa, s ktorou sa poznám už roky a vždy mi bola sympatická tým podmanivým spôsobom zvedavosti, ktorý z nej zakaždým, keď rozprávala, vstupoval aj do mňa.

Jubilejný klub oživil vystúpením sympatický hudobník Martin Pižem, známy z kapiel Smola a hrušky a Freetimers. Jeho texty a gitara toto stretnutie výrazne osviežili. Vrátil nás do školských čias, primäl aj k zamysleniu piesňou Duccati a dukáty, ale aj poeticky naladil textom piesne Konečná - „Slečna, tu je konečná, vystúpiť treba, do neba schody vedú iba...“ Milovník muziky priznal, že sa mu nikdy nestalo, aby sa na koncert netešil. Hudba je niečo, čo vypĺňa jeho život veľmi zásadným a zároveň radostným spôsobom. Martin nešetril ani slovom a tak sme sa dozvedeli, že v Spišskej Novej Vsi vedie hudobný klub s mladými nádejnými hudobníkmi. Samozrejme, potešil nás aj hudobným prídavkom.

Riaditeľ SKN František Hasaj poďakoval kormidelníkom za desaťročné vedenie literárneho klubu a podelil sa o svoje dojmy: „Pre mňa to boli vždy stretnutia, ktoré ma príjemne prekvapili, poskytli mi zážitok a priniesli vždy niečo nové aj vďaka zaujímavým hosťom, ale aj samotným autorom.“ Vďaka, niečím podobným sú klubové stretnutia za to obdobie, čo ich spolu s Jankom Petríkom vedieme, určite aj pre nás. Že dýchajú svojou tvorivou a inšpirujúcou atmosférou a zakaždým ponúknu čosi iné.

Hudba a história šla takto ruka v ruke teda aj s autorskou prezentáciou, ktorá na klube nikdy nechýba. K slovu sa v druhom literárnom polčase prihlásili aj autori – Peter Haško naživo – v repríze s 18. časťou Karla Maya, ktorú sme si už kedysi vypočuli, Zuzana Wagnerová s básňami, ktoré mali u nás v klube premiéru a príjemne prekvapili, a aj podľa slov Janka Petríka, rezonujú aj vďaka talentu autorky. Básne Lesany Kráľovičovej z Bratislavy, ktorá sa k nám pripojila online spolu s ďalšími ôsmimi účastníkmi klubu, oslovili aktuálnou a znepokojujúcou témou vojny a oproti mi minulosti prekvapili vyspelejšou poetickou formou a obraznosťou. Hodnotenia sa ujal spolu so mnou opäť Janko, ktorý autorov kriticky usmernil, ale aj pochválil a povzbudil do ďalšej tvorby. Potešila nás aj účasť piatich nových kolegov z Rehabilitačného strediska pre nevidiacich v Levoči, ktorí prišli s pedagogičkou Lenkou Finikovou – Heimschildovou a ako poznamenali, cítili sa v klube dobre a nabudúce sa snáď odhodlajú aj k čítaniu vlastnej tvorby.

Pridali sa aj hostia a hudobník Martin Pižem tiež čo-to naznačil o svojom sebavedomí, ktoré mu na začiatku v tom, čo robil, chýbalo. Z SKN odchádzal príjemne naladený. „Astrid Kostelníková tiež pred odchodom skonštatovala: „Robíte tu krásne veci, o ktorých som ani netušila, a nemohla som si priať lepšieho partnera ako Martina, jeho tvorba, ako aj tvorba vašich autorov sa mi veľmi páčila.“

Vravela som vám...od začiatku som mala podozrenie, že sa tentoraz rozpíšem. V snahe priblížiť vám atmosféru nášho jubilejného klubového stretnutia, na ktorom sme si pripili výnimočne a slávnostne aj šampanským, a zajedli ho sladkými koláčikmi všetkých možných príchutí. Za pozornosť stojí aj rekordná účasť – v zasadačke sme sa stretli sedemnásti a online deviati. Mailom nás pozdravili aj Netka Kováčiková a Matej Králik, ktorým pripojenie skomplikovala technika.

Ja ďakujem svojmu kolegovi Jankovi Petríkovi, že to so mnou a klubom ťahá desať rokov, a všetkým, ktorí sú k jeho zmyslu prajní a cítia sa s nami dobre.

V máji sa na vás opäť teším a meno hosťa teraz prezrádzať nebudem. Trocha napätia nezaškodí. Snáď medzi nás zaseje rovnako príjemnú atmosféru ako tentoraz Martin a pani Astrid. Verím, že múzy nám všetkým dožičia do ďalšieho klubu opäť štedrý prídel a autorských textov pribudne. Do písania, priatelia!

Daniela Dubivská, vedúca LK