Klubovanie v Bratislave alebo Náš spoločný stand-up s Martinom

Tvorcu a aktéra stand-up-ov sme, priznám, na literárnom klube ešte nemali. A prečo nie, povedali sme si - ak je aj básnikom, prozaikom, autorom vtipných textov, ktoré si musí sám napísať aj odohrať pred plným javiskom, ktoré sa chce zabávať? Nepochybne dobré spojenie a ide rozhodne o umenie, hoci polemika o tom, či ho nazvať brakom alebo komerciou, či umením, na klubovaní predsa len zaznela.

V utorok popoludní sme si ho užili s básnikom, prozaikom a standapistom Martinom Hatalom v Mestskej knižnici v Bratislave, a naozaj, už ani nepočítam, ktoré výjazdové klubovanie v poradí to v rámci Slovenska bolo. Konkrétne v Bratislave sa však uskutočnilo úspešne už niekoľkokrát so zvonivo znejúcimi menami literátov -Ľubomírom Feldekom a Erikom Ondrejičkom, Máriou Ferenčuhovou aj Soňou Urikovou.

Pribudol Martin, ktorý je pôvodne Košičan, žijúci v Bratislave, kde je už populárny svojimi stand-up vystúpeniami. Martina, keďže bol i ostal členom Spišského literárneho klubu, si pamätám ako sympatického chlapca, ktorý prišiel do klubu s peknými básničkami. Bolo to v roku 2004, ako uviedol pri moderovaní klubovania Janko Petrík, spovedajúci hosťa. A nebolo to celkom zvyčajné, básničky neboli len pekné, ale aj dobré a keďže mnohí prídu s prvotinami, ktoré vykazujú výrazné známky autorskej nezrelosti, Martin bol už vtedy o krok ďalej. Jeho tvorba prezrádzala talent a záujem o poéziu. Aj na bratislavskom klubovaní priznal, že mu klub pomohol vytriezvieť, no najmä zistiť, že písanie poézie má okrem emocionálneho základu aj svoje pravidlá. Dodnes nedopustí na rady Janka Petríka, ktorého usmernenia v tvorbe považuje vo svojom autorskom raste za dôležité. Nebol nafúkancom, ktorý si nedá poradiť, ani samoľúbym autorom, ktorý už nechce nič napísané zmeniť. A popri tom šiel vlastnou cestou. Dnes je porotcom prestížneho Literárneho Zvolena, z iného brehu teda hodnotí autorov, akým bol kedysi on sám. To predviedol aj na klubovaní v Bratislave, kde prezentovali svoju vlastnú tvorbu tri autorky a jeden autor. Ale k nim sa o chvíľu dostaneme, poďme ešte k Martinovi, keďže je o čom písať a je naozaj zaujímavým zjavom.

Rovnako ako poézia, aj stan-up má svoje pravidlá, je však náročným žánrom najmä preto, že človek musí byť pri písaní takýchto scenárov predsa len vtipný a potom ešte dupľom tým vtipným rozprávačom. Komika Silných rečí ste mohli zažiť v Televízii Joj. V roku 2016 založil vlastnú komediálnu šou Comedy Dungeon reflektujúcu najmä autorovi blízky žáner – sci-fi. Napísal knižky Whiskey, krv a striebro a Hliadky! Hliadky!, kde naplno rozvíja svoju satiru o Slovensku a upozorňuje na spoločenské neduhy. Martin Hatala sa môže pochváliť aj oceneniami a ďalšími úspechmi, najmä tými u svojho publika. Aj v deň, keď sme merali cestu z Levoče do hlavného mesta, mal Martin už na večer naplánované jedno z vystúpení. Na nejaké sa určite vyberieme, keďže s nimi brázdi celé Slovensko.

A že nie je celkom „sranda“ byť zabávačom a hľadať vhodné témy, potvrdil aj autor. „Vystúpenie môže byť občas aj pekným trapasom a človek sa ide prepadnúť pod zem, ak to nevyjde. Niektorí sa z toho naozaj psychicky aj zosypú. Keď sledujem publikum, ktoré sa nebaví, začnem sa zmenšovať, na sebavedomí to nepridá“ konštatuje Martin, ktorý sa na svoje stand-up prestavenia poctivo pripravuje, no má už skúsenosť aj s ich odvrátenou tvárou. Ako potvrdzuje, čím lepšie je pripravený, tým viac improvizácie si môže dovoliť. A keďže naozaj akoby v živote všetko so všetkým súvisí, a so stand-upmi môže súvisieť aj poézia, dodáva: „Áno, určite to tak je, prelína sa to. Aj poézia mi pomáha. Vidím veci inak“

Hoci sme si ukážku stand-upu u Martina nevytlieskali, na stretnutí zazneli jeho básne aj ukážky z prozaickej knihy. Štedrý bol aj k našim autorom, ktorých konštruktívne kritizoval i chválil.

Ďalším príbehom o Karlovi Mayovi potešil Peter Haško, básňami Zuzana Pellová, Ema Malíšková aj Netka Kováčiková. Zatiaľ čo Petrova Sila modlitby bola spomienkou Karla Maya na zážitok s mladšou sestrou a jej boľavým zubom, poetky dali priechod svojim vnútorným emóciám a svetu, ktorý v nich vďaka nim koluje. Martin nazval Petrov príbeh dobrým novinárskym počinom a dodal, (s čím sme súhlasili), že pri troche úsilia nie je vylúčené stvoriť z neho naozaj dobrú a zaujímavú poviedku. S obohatením faktov, opisov, ďalších esencií. Peter na to rozhodne potenciál má.

Zuzke sa ušla od Martina pochvala za vydarené metafory v básňach, ale aj rady, ako neobrať poéziu používaním klišé o dobrý základ. Zuzka sa opäť výrazne posunula.

Emka potešila zrelými básňami, ktorými sa dalo ľahko, príjemne a s nadšením preplávať a chvíľu v nich ešte s nadšením zotrvať. Tešíme sa na jej básnickú zbierku, ktorú považujem na spadnutie. A na tom sme sa zhodli všetci.

Netka vyrozprávala svoj dojímavý príbeh odpustenia mame, a bola objektívne zmierená s tým, že báseň, ktorá vznikla ako obrana či terapia pri nápore silných citov, nie je básňou, skôr modlitbou či vyrozprávaním vlastného príbehu, hoci v jej texte sa blyslo pár pekných básnických prirovnaní.

A hoci Lesana Kráľovičová tentoraz s textami neprišla, od Daniely Dubivskej sa jej ušla pochvala za aktívnu účasť na kluboch aj pokrok v písaní poézie i prózy.

Popri všetkom dianí a vcelku hojnej úrode autorov nás tešila aj prítomnosť tých, bez ktorých by klub nebol tým pravým orechovým – návštevníkov. Veď na klubovanie merali cestu preto, aby si vypočuli snaživých autorov a nasali zážitky. Verím, že neoľutovali.

Hoci s malým meškaním, klub sme neobrali o to pravé posolstvo – dať priestor tým, ktorých písanie baví, poskytnúť im kvalitnú spätnú väzbu (vo všetkej snahe) a inšpirovať ich rozprávaním i tvorbou človeka, ktorý bol kedysi na štartovacej čiare presne tak ako oni. Tri hodiny nie je málo, a presne toľko sme v Mestskej knižnici v Bratislave strávili.

Vďaka knižnici, jej vedeniu, no najmä mojej spriaznenej duši Veronike Bátovskej za spoluprácu na spoločnom podujatí, ktoré sme spolu ukuli. Rovnako Martinovi, naozaj bol skvelým hosťom a ja verím, že podobných získame aj na ďalšie stretnutia klubu či Klubovania na cestách mimo Levoče. Ak vás fantázia a múzy pokúšajú, píšte, a naberte odvahu prísť medzi nás, ak ste to dosiaľ neskúsili.

Daniela Dubivská