O besede s Helenou Bokovou

V rámci 13. ročníka Týždňa slovenských knižníc prijala naše pozvanie do knižnice na besedu s čitateľmi autorka ženských románov, spisovateľka Helena Boková. Beseda sa konala 29. marca o 14.30 hod. v zasadačke SKN. Spisovateľka sa narodila v Liptovskom Mikuláši a v súčasnosti žije s rodinou v Martine. Z toho, čo nám autorka románov Šťastie vráť sa k nám, Len hory nesklamú, Aj muži vedia odpúšťať, Veľké a malé tajomstvá prezradila o sebe vyberáme:

„Už ako malá školáčka som veľmi rada čítala, bola som zaľúbená do mnohých hrdinov detských knižiek, neskoršie prišli na rad dievčenské romány, detektívky, dobrodružná literatúra a v súčasnosti najmä tzv. ženský román. Bavilo ma písať slohové práce, ale mala som vzťah aj k deťom a tak som sa rozhodla pre povolanie detskej sestry. Písala som krátke poviedky a fejtóny, ktorými som počas štúdia prispievala do školského časopisu, no reálne som sa písaniu začala venovať až v r. 2004, keď som sa odrazu ocitla v nemocnici. Písala som obyčajným perom do zošita, ktorý mi venovala moja priateľka Jarka so slovami: "Splň si konečne svoj sen." Ona jediná ako prvá porozumela mojej dlhoročnej túžbe po písaní. Sama som bola prekvapená, ako ľahko som prvé vety ukladala na riadky a darilo sa mi odpútať sa od problémov. Potom som v písaní pokračovala aj doma počas dlhotrvajúcej PN. V súčasnosti píšem môj piaty román, ale nechcem dopredu prezrádzať, o čom bude.

Snažím sa písať vtedy, keď mám fyzickú i psychickú pohodu, pretože nemusím veľa prepisovať. Dobre písať znamená odosobniť sa, prevteliť sa do konkrétnych postáv a deja. Nie vždy sa mi to darí. Pri svojej tvorbe sa inšpirujem fragmentami zo svojho života, alebo života svojich blízkych, no väčšia časť každého diela je fikcia. Rada si vymýšľam a veľmi ma to baví. Napriek tomu, že som na invalidnom dôchodku, mám stále čo robiť a voľného času mi veľa nezostáva. Mám dve dospelé dcéry a dve vnučky vo veku 10 a 12 r., som s nimi v kontakte pomerne často, pretože bývajú blízko a oberajú ma o vzácny čas. Mám ich veľmi rada a nejde to inak.“

Pani spisovateľka na besede prečítala krátky úryvok z pripravovanej knihy. Našim čitateľom odkázala, že hoci sú ochudobnení o najdôležitejší zmysel – zrak, mnohé veci vidia srdcom a to je to pekné a obdivuje to na nich. Touto cestou jej ešte raz ďakujeme za návštevu našej knižnice a želáme veľa dobrých nápadov a dlhé rady čitateľov.

oddelenie knižnično-informačných služieb SKN