Písaním sa dá možno aj zachrániť...

Záchranár, výsadkár, parašutista, prozaik, básnik i hudobník – na niečo som zabudla? V tejto chvíli neviem, no dojem z posledného literárneho klubu v tomto roku je mimoriadne príjemný. Ponúka myšlienkový rozptyl a doznieva aj po, keď píšem tieto riadky. Stretnutie sme načasovali na 5. decembra a len deň pred Mikulášom sme sa obdarili i my – príjemnými hosťami, ale aj tradične štedrým stolom s perníkmi, koláčikmi, salónkami i vínom.

A tak trochu sme chvíľami skúšali kráčať po hladine – hosťujúceho Jána Račka... hoci on svoj debut nazval ...neviem kráčať po hladine. Striedavo sme sa však ocitli aj pod jeho modrým majákom, pretože svoju zbierku poviedok nazval príznačne – Pod modrým majákom. Vie prečo. Veď sa tam ako záchranár ocitá často. Svetlo záchrany je v skutočnosti symbolom náročného povolania. A byť denne na hranici života a smrti nie je určite jednoduché, no záchranca životov, keď sekundy rozhodujú, vie, že to prináša aj dobrý človečenský pocit.

Ján Račko neprišiel na klub sám – priviedol so sebou aj manželku Máriu, ktorá sa k nám bezprostredne pripojila – postaral sa o to Miško Herceg, ktorý ju vyzval k slovu, aby napokon prezradila, že pracuje v azylovom zariadení, a tak nám priblížila prácu v ňom. Takže aj ona, podobne ako jej manžel, je človekom s kontom dobrých skutkov a nádejí... Hoci s humorom poznamenala, že bude radšej, ak sa pozornosť upriami radšej na jej manžela, ochotne odpovedala.

Ale poďme teraz k poézii, ktorú Janko vkusne dopĺňal hrou na elektrickej gitare. Tento „podmaz“ dobre rezonujúcich gitarových strún dokreslil interpretáciu jeho textov – či už básní alebo krátkych poviedok spod majáka.

Moderátor stretnutia Janko Petrík, ktorý mal hosťa nedávno na prezentácii knižky aj v smižianskom kaštieli, nemohol obísť z jeho tvorby i pôsobivú báseň Vlastná kniha... aj tu symbolicky prebehla záchranná akcia, lebo mu ju autor takmer vyfúkol, keď ju mal v pláne sám prečítať. Premýšľam, prečo je to tak... začína báseň a pokračuje...

prečo zakaždým, keď otvorím túto knihu

dôjde k tomu

že ma listy bojkotujú a vracajú sa

na začiatok

pokúšam sa ich presvedčiť

o dobrom úmysle

ale márne

príbehy si vyberá

svedomie

O svedomí vie totiž autor iste viac aj kvôli svojej náročnej životnej misii, hoci záchrana života je mnohokrát nevyspytateľná. Sama seba sa pritom pýtam, ako by som ju zvládla ja – a odpovedám si – nie každý je predurčený, takže otázka je zbytočná. A na moju, či mu niekedy poézia poskytne prvú pomoc, odpovedal autor diplomaticky – nie doslova, no v jeho živote je dôležitým spôsobom prežívania a vie v pravej chvíli pomôcť.

Ale kto chce vedieť zo života autora s pestrým životom, ktorý nepohrdne adrenalínom, môže siahnuť po jeho knižkách – sú na dosah – ako je výstižne nazvaný aj portál, kde svoju tvorbu publikoval. Z nich si už určite to svoje vyberiete. A tí, ktorí na klub prišli, sa mohli dozvedieť, čo chceli, hneď. O jeho práci, ktorá vyžaduje občas um i nasadenie, lebo pacient dokáže aj prekvapiť či ohroziť. Záchranár musí vedieť byť psychológom a pohotovo, niekedy i netradične zareagovať, čo vtipne opísal v jednej z majákových poviedok. Hoci vtipnými sa stávajú až po uplynutí mrazivého napätia.

Poznamenám, že Ján Račko je okrem iného aj zakladateľom Bardejovského literárneho klubu a niekdajším tvorcom a redaktorom klubového občasníka M(ed)úza. Od roku 2021 je dokonca aj členom Spišského literárneho klubu, takže existuje dôkaz, že vzdialenosti v literárnom svete zanikajú.

Za tvorbu získal mnohé ocenenia, publikoval v renomovaných literárnych časopisoch i zborníkoch. Sama som sa pred rokmi na jednom z poetických podujatí, ktoré v Bardejove organizoval, ocitla.

Otázok bolo na klube naozaj dosť a my sme si ukrojili z utorka 4 hodiny na náš literárny maratón. To je naozaj príjemné konštatovanie, keďže čas zbehol, ani nevieme, ako.

Za spoločným stolom sa nás stretlo dvanásť, piati sa k nám tentoraz pridali online. Zaznela tvorba jedinej autorky - Lesany Kráľovičovej, ktorá bola v tomto roku hádam najaktívnejšou píšucou členkou klubu a jej kvalitatívny vzostup nás teší. Za poéziu padli pochvalné slová od hosťa, ale aj Janka Petríka a odo mňa. Kritické sa vzťahovali viac k próze, s ktorou sa dá ešte veľa podniknúť, aby získala tú správnu formu. Držíme teda palce!

Vám ostatným prajeme pekné Vianoce, vychutnajte si ich čaro. A bohatú nádielku zdravia a pohody s vašimi blízkymi. Ďakujeme za vašu priazeň, ktorú ste prejavili nášmu literárnemu klubu v SKN v roku 2023 a tešme sa spolu na štart vo februári!

Daniela Dubivská