S hokejom v pätách....

Áno, asi takto možno opísať náš posledný literárny klub, ktorý sa uskutočnil vo štvrtok, 17. mája. Kto by pri jeho plánovaní tušil, že iba hodinu predtým budeme ako na ihlách kvôli hokejovému zápasu Slovenska s Kanadou na MS. Pomaly a príjemne, v duchu poézie, za „masovej hokejovej“, ale aj „komornej“ atmosféry, však za dverami zasadačky SKN plynul aj náš klub.
Jeho hosť – popradský a dnes už aj bratislavský básnik Radoslav Tomáš prišiel do Levoče aj so svojou priateľkou z Liverpoolu Henrietou. Mali sme šťastie a vďaka jej rozprávaniu sme pričuchli aj k ďalekému anglickému ovzdušiu.

Rado Tomáš, autor troch básnických zbierok, pootvoril nejedny dvere svojho vnútra. Aj kvôli tejto intímnej poetickej spovedi napísal knižky, ktoré tak, ako vznikali, nazval... Chlapec, Vlčie svadby a Statusové hlásenia. Mnohí sa zrejme s jeho poéziou zoznámili prvýkrát a verím, že po tomto živom zážitku po nej opäť a radi siahnu. Videnie sveta, otázky bytia či nebytia – to je škála tém pravdepodobne všetkých básnikov, ktorí sa slovami dotýkajú rovnako života, ale aj smrti. A ak by sa ma niekto opýtal, prečo tento hosť, odpovedala by som, že je vľúdnou, veľmi emotívnou i zrozumiteľnou vzorkou súčasnej modernej poézie. A vďaka viacerým komunikačným prednostiam si nachádza cestu k milovníkom poézie.
Obaja hostia potvrdili, že by si to radi znovu zopakovali a v kruhu „levočských literátov“ sa cítili príjemne.
A keďže klub je klubom aj preto, aby sme nahliadli do dielne vlastnej tvorby našich autorov, tradíciu sme neporušili. Literárne naladené publikum sa započúvalo do príbehu Petra Haška o nezabudnuteľnom Karlovi Mayovi, ale novými literárnymi pokusmi sa o slovo hlásil aj bývalý učiteľ zo Základnej školy pre nevidiacich v Levoči Stanislav Škultéty. Slov chvály i kritiky sa opäť ujal básnik Ján Petrík, ale aj hosť. A čo ma teší, ostych diskutovať je už na klube minulosťou. Takže debata o tvorbe sa rozprúdila naplno.
A nie žeby to bolo o číslach a bilancii, ale tentoraz nás bolo 16 a klubom zaznievala aj gitarová hudba v podaní Emy Malíškovej, ktorá preukázala nielen talent literárny, ale aj hudobný. Vo štvrtok svoj poetický repertoár vymenila za hudobný a publikum nenamietalo - úprimne zatlieskalo.

Ak máte opísať atmosféru akéhokoľvek stretnutia, iste viete, že zážitok sprostredkovaný rozprávaním nikdy nebude „tým naozaj“. A to vás už navádzam, aby ste nabudúce prišli a zažili to spolu s nami. Ak cítite, že nadišiel váš čas, nenechávajte vlastnú tvorbu leňošiť len v zásuvkách. Sme na ňu úprimne zvedaví!

Daniela Dubivská