Beseda s Gabrielou Futovou a detskými ilustráciami

Po Veľkej noci, v stredu 3. apríla, sa zaplnila zasadačka SKN žiakmi prvého stupňa levočskej základnej školy pre nevidiacich a slabozrakých. Deti sa tešili na besedu s hádam našou najčítanejšou detskou autorkou súčasnosti Gabrielou Futovou. Hodinu čítania v škole vymenili za hodinu zaujímavého rozprávania so spisovateľkou, ktorá má na svojom konte už tridsiatku kníh pre deti a mládež.

Dozvedeli sme sa, že spisovateľkou sa pani Gabika chcela stať už v detstve. Pamätá si, ako mama priniesla domov písací stroj a malá Gabika, ťukajúc na jeho klávesnici mame tvrdila, že píše knihu. Neskôr v škole rada písala slohy, dokonca aj svojim spolužiačkam a spolužiakom a zámerne v nich robila pravopisné chyby, aby sa nedalo rozoznať, že ich písala jedna osoba. Jej prvá kniha Naša mama je bosorka uzrela svetlo sveta v roku 2000, kedy už bola Gabika vydatou mamou dvoch detí – dcéry Elišky a syna Maroša. Deti neotáľali a už počas autorkinho zábavného rozprávania jej kládli otázky – napríklad, akú má najkrajšiu spomienku na detstvo, na čo im autorka odpovedala, že veľmi rada sa hádzala do kopy snehu, prípadne kopy sena, alebo sa počas prázdnin u starých rodičov rada kúpala v Hrone. Mnohé z príbehov, ktoré opisuje vo svojich knihách, sa naozaj stali. Tak napríklad v knihe Hľadám lepšiu mamu sa inšpirovala svojim vlastným zážitkom z detstva – trucovitým odchodom z domu – ale iba o poschodie vyššie k svojej tete, aj to iba na pár chvíľ. Kniha Lebo musím, je jej jedinou knihou o jej dieťati – synovi Marošovi. V knihe Ako oklamať Anču sa inšpirovala skutočnou tetou Ančou, ktorá predtým bývala v dome, kde bývajú teraz a neznášala ich mačku. Inak, pani spisovateľka má doma celkom slušný zverinec - psov, mačky, sliepky, králiky. Deti sa potešili záložkám s komixovými obrázkami z jej knihy Očko špehúň. Mimochodom táto kniha má aj svoje pokračovanie v novej knihe Detektív Očko a jeho zábavné príbehy II. Jej srdcovkou je kniha Štyri kosti pre Flipra. Fliper je psík a všetko v tejto knihe sa naozaj stalo. Deti priniesli autorke na ukážku veľa ilustrácií. V škole totiž čítali jej knihu o troch tlačiarenských škriatkoch Hups, Šups a Rups a zapojili sa do školskej súťaže o najkrajšiu ilustráciu. Pani spisovateľka obdivovala šikovnosť detí, ktoré predstavovali ilustrácie kreslené, maľované, z ťahanej plastelíny, vyrývané do fólie, či vystrihované. Z vďaky darovala deťom do školy svoje dve knihy. Deti ich s nadšením prijali a zaželali jej ešte veľa takých dobrých nápadov na písanie ako doteraz.

DB