Melancholická poetka

Slnečná februárová energia spoza okien sa preniesla aj na prvý literárny klub v tomto roku. Do pomyselného literárneho kresla pre hosťa sa usadila rodená Košičanka Lucia Rybárová. Vyštudovala učiteľstvo anglického a talianskeho jazyka a literatúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Je členkou Spišského literárneho klubu a Literárneho klubu SKN Matej Hrebendu v Levoči. Venuje sa písaniu poézie aj prózy a pokúša sa aj o piesňovú tvorbu. Bola niekoľkokrát ocenená na celoslovenských literárnych súťažiach a publikovala v rôznych zborníkoch aj časopisecky. Dá sa povedať, že dnešný hosť sa u nás v knižnici začína pomaly udomácňovať, keďže čochvíľa zasadne aj na redaktorskú stoličku a zastúpi tak našu kolegyňu Zuzanu Pellovú, ktorá odchádza na materskú dovolenku.

Lucia začala svoju literárnu cestu už počas základnej školy, kde so svojou prózou vyhrala školskú súťaž, potom prišlo písanie do šuplíka, no opäť ju nakoplo výjazdové stretnutie literárneho klubu pre nevidiacich na Čingove v Slovenskom raji a následne aktívne účasti na stretnutiach Spišského literárneho klubu. Nasáva každé slovo a rady, ktoré k jej tvorbe vyjadrujú skúsenejší autori z oboch klubov a to jej pri tvorbe veľmi pomáha.

Inšpiráciou je pre ňu čítanie básnickej tvorby obľúbených autoriek Evy Luka či Daniely Dubivskej, ale aj priateľstvo a tvorba ženskej poézie Ali Brindovej. Píše najmä keď má vnútornú potrebu umelecky vyjadriť svoje problémy, konflikty a citový pretlak. V jej tvorbe prevažuje melanchólia, sentiment, no nie je to vždy iba smútok, melanchólia v jej prípade znamená aj radosť a pozitívne emócie.

Prvé ukážky z Luciinej tvorby zazneli z jej preddebutovej básnickej zbierky (Ja) (Ty) (On) (Ona), ktorú vydala vo vydavateľstve FAMA art a je signálom, že jej túžba po autorskom debute je na správnej ceste. V ďalšej časti nám predstavila aj svoju prozaickú tvorbu a poviedku s názvom Bude zo mňa kôň. Jej snom je napísať v budúcnosti dlhší prozaický text – novelu. Príbeh už dlhšie nosí v hlave, no musí prísť ten správny čas.

Súčasťou jej umeleckého vyjadrenia je aj hudba. Snaží sa venovať hre na klavíri, spievať a má za sebou aj svoje textárske prvotiny. Hudba ju stimuluje aj k písaniu, no najmä rada chodí na koncerty a relaxuje pri svojich obľúbených skladbách.

Momentálne jej do života priniesla zmenu nielen nová práca, do ktorej o pár týždňov nastúpi, ale aj presťahovanie sa do mesta Levoča. Vníma to veľmi pozitívne, teší sa na nové výzvy a stimuly, ktoré jej budú určite aj inšpiráciou do novej tvorby.

V ďalšej časti klubového programu sa so svojou básnickou tvorbou predstavila Lesana Kraľovičová, ale aj Daniela Dubivská, ktorá pripravuje svoju štvrtú básnickú zbierku, no a nechýbala ani tvorba stálice nášho klubovania, redaktora Petra Haška s pokračovaním príbehov o legendárnom spisovateľovi dobrodružnej literatúry Karlovi Mayovi. Peter čítal novú poviedku s názvom Sklamané nádeje. Na klube sa nás zišlo 14 a online sa pripojili ôsmi, čo nás teší.

Záver môjho článku bude patriť poézii významného človeka, nevidiaceho básnika a člena literárneho klubu pre nevidiacich Jána Lička, ktorého životná púť nedávno navždy skončila. Česť jeho pamiatke!

Memento

Dnes som, aj vďaka tebe, Pane,

snáď ešte ktosi,

kto svoje ubolené, a predsa milované bytie

na vlastných nohách nosí...

No zajtra, zajtra môže byť zo mňa

už iba čosi,

čoho zmeravený dych už ani len zrkadielko

nezarosí.

Martin Hlavatý