Obľúbený hlas v klube

Široko – ďaleko obľúbený hlas pani Dory Kulovej pozná zo zvukových kníh a časopisov určite celá čitateľská obec SKN-ky. Celkom isto to platí aj pre autorov – členov Literárneho klubu SKN. Tí si ju však 27. júna mohli vypočuť aj „naživo“. Za desať rokov existencie klubu na jeho stretnutiach hosťoval celkom slušný počet hostí. Ak sa v každom roku uskutočnilo minimálne 5 stretnutí, spočítate to ľahko. Čas pandémie na ich počte trochu ubral, niektoré sa konali len online, ale redakcia knižnice zorganizovala aj niekoľko výjazdových stretnutí.

Vystriedala sa na nich pestrá paleta hostí, v prvom rade publikujúci básnici a prozaici. O svoj vzťah nielen k literárnej tvorbe sa však prišli podeliť aj ľudia, ktorí sa venujú divadelnej či rozhlasovej tvorbe, prekladu, jej vydávaniu, požičiavaniu, predaju, ale aj jej odbornej a vedeckej reflexii. Netreba zabudnúť ani na hercov a hudobníkov, dokonca na jednu „dídžejku“. V prostredí knižnice pre nevidiacich bolo teda celkom prirodzené rozšíriť možnosť vyspovedať aj načítavateľov zvukových kníh.

Po stretnutí s pani Janou Dolanskou, ktorá je dnes už riaditeľkou Mestskej knižnice Jána Henkela v Levoči, účastníci júnového stretnutia uvítali možnosť stretnúť sa s pani Dorou Kulovou. Svedčil o tom aj ich záujem. Nielen počtom, (inak býva vždy komornejší – osem priamych účastníkov, traja pripojení online), ale aj množstvom otázok, ktorými sa na ňu obracali aj po otázkach moderátorky a vedúcej klubu Daniely Dubivskej.

Bratislavčanka Dora Kulová, pôvodom spod Tatier, dnes už dôchodkyňa, má za sebou pestrú tvorivú a interpretačnú minulosť, z čoho vyplývajú aj jej adekvátne bohaté skúsenosti. Mala sa teda s čím v kruhu záujemcov podeliť. K umeniu mala vždy blízko, v mladosti ju lákala najmä vážna hudba, čo ju priviedlo k štúdiu operného spevu vo VŠMU. Pôsobila tiež ako herečka v prešovskom divadle či v Činohernom klube v Bratislave. Niet sa čo čudovať, že – navyše – svojím hlasom presvedčila aj členov konkurznej komisie a na dlhé roky zakotvila v Slovenskom rozhlase. „Rozhlasáčkou“ sa stala dokonca dvakrát. Najprv ako spravodajkyňa, po istej prestávke ako programová hlásateľka. Pre rozhlas písala aj ako autorka scenárov, istý čas svoje vedomosti odovzdávala žiakom na bratislavskom cirkevnom konzervatóriu. Aj keď sa traduje, že nie každý herec má talent dať svoj hlas rôznym postavám v inojazyčných filmoch, Dora sa uplatnila aj v dabingu. A to nielen ako dabingová herečka, ale aj ako režisérka.

Ako to už býva, otázok v súvislosti so skúsenosťami z práce, ktorá je divákovi skrytá, bolo hádam najviac. Ak hovorila o práci hlásateľky, o hereckej tréme, o príprave na dabovanie, neskrývala, že každá z profesií, ak má prinášať uspokojenie aj aktérovi, si vyžaduje poctivú prípravu, profesionálnu pokoru a schopnosť z chýb sa vedieť poučiť, vybudovať si adekvátnu sebadôveru. Ako potvrdila, platí to aj o práci spíkerky pri načítavaní kníh a časopisov pre nevidiacich. Dostala sa k nej vďaka ponuke svojej hereckej kolegyne Ľudmily Swanovej, ktorá už prácu pre SKN poznala.

Po skúške vo zvukových štúdiách sa jej pani Kulová venuje už peknú kôpku rokov. Napokon, vzťah ku knihám ju sprevádzal už od mladosti. Nie všetky knihy, ktorým prepožičiava svoj hlas, ju vedia uchvátiť, svoju prácu má však rada aj preto, že by sa dnes k mnohým titulom v ich žánrovej pestrosti ani nedostala. A to pritom ako tínedžera prešla nielen tou vážnejšou literatúrou, ale aj knižkami Drdu či Karla Maya.

V článkoch zo stretnutí Literárneho klubu SKN to opakujeme dosť často, ale v prípade klubu s pani Dorou to tiež nemožno obísť. Čas v spoločnosti hosťa, ktorý je dobrým rozprávačom a má zároveň čo zaujímavé a prínosné povedať, ubieha rýchlo. Pani Kulovej sme z jej práce v onen „načítavateľský“ deň aj s požehnaním vedúceho nahrávacích štúdií ukrojili čosi okolo dvoch hodín. Aj toto stretnutie však pokračovalo do 17,00, a to sme už našej hostke uberali aj z jej súkromia. Aj keď počas nahrávania je v SKN ubytovaná, čas po nahrávaní je už jej vlastníctvom. Darovala ho prítomným a oni jej zaň nielen formálne poďakovali aspoň potleskom.

Stretnutia klubu majú slúžiť aj na prezentáciu tvorby autorov. Leto však už zaúradovalo aj pokiaľ ide o ich tvorivé aktivity, a tak sme si prečítali len niečo z najnovšej poézie a jednu kratšiu prózu Lesany Kráľovičovej. Bolo potrebné konštatovať, že oproti jej predchádzajúcim poviedkam sa v tejto autorsky dosť výrazne posunula, pri poézii to až také jednoznačné nebolo.

Ján Petrík