Reportážny a príjemne hudobný predvianočný klub

Riaditeľa mestskej televízie sme ešte na literárnom klube nemali, aj keď v tejto chvíli táto nedokončená veta nie je pravdivá. Preto ju doplním. Už mali. A to v utorok 10. decembra v predvianočnom čase, keď sa rok čo rok stretávame v zasadačke SKN už pri vyzdobenom stromčeku. Na klub nám prišiel porozprávať o svojej práci redaktora i šéfa televízie Vladimír Adamkovič – riaditeľ TV Levoča, kde som kedysi i ja redaktorčila. Hoci začínal ako pedagóg a aj na toto obdobie má pekné spomienky, už roky s kamerou brázdi zastupiteľstvá, mestské podujatia a mapuje dôležité udalosti v Levoči. Ako priznal, jeho pozícia nie je jednoduchá, lebo je nútený svoju funkciu riaditeľa kumulovať aj s redaktorskou prácou – čo značí natáčanie, strihanie, písanie komentárov. Takže sa predsa len dostávame k tomu, že ide o prácu so slovom, a dosť intenzívnu, ktorá núti človeka lietať z miesta na miesto a byť doslova všade, kde sa len dá.  

Vladimír Adamkovič si zaspomínal aj na veselé situácie, ktoré pri nakrúcaní zažíva a ktoré túto prácu vždy okorenia - hoci nemusia byť v istej chvíli práve humorné. Keďže treba byť počas dňa na viacerých miestach, práca je náročná aj v zmysle jej časového rozvrhnutia. Prináša však, ako povedal V. Adamkovič, radosť a inšpiráciu zo stretnutí s novými a zaujímavými ľuďmi. V tejto súvislosti si zaspomínal aj na významné osobnosti, ktoré mu čo-to zaujímavé na mikrofón vyrozprávali. Sú medzi nimi herci, umelci, politici, speváci i prezidenti.

Že práca s respondentom nie je vždy jednoduchá, potvrdil aj V. Adamkovič. Nie vždy sa redaktor dostane k informáciám hladko. Neraz, ako dodal, musel želanie respondenta rešpektovať a jeho výpoveď na kameru jednoducho neuverejnil, hoci s ňou pôvodne počítal. Niektorí svoj názor vyjadria bez problémov, iní majú obavy.

A aký by bol vianočný klub bez hudby...O tú sa postaral príjemný hudobník, ktorý si hovorí jednoducho Forus. V jeho piesňach sprevádzaných gitarou sa zrkadlia medziľudské vzťahy – najmä partnerské, s emocionálnym nábojom, lebo bez neho takmer nič v živote nejestvuje. Bolo fajn započúvať sa do textov i vybrnkávaných melancholických i rytmickejších skladieb. Publikum bolo teda i s touto nádielkou nadmieru spokojné.

Otázok na oboch hostí nebolo málo. Vďaka odpovediam sme prenikli viac do problematiky prípravy reportáží, ale aj čias, keď V. Adamkovič nakrúcal stužkové i svadby a medzi jeho študentmi sa ocitol kedysi aj náš súčasný kolega Martin Hlavatý. Dalo by sa spomenúť mnoho ďalších úskalí práce, ktorá prináša aj sklamania. Forus zas prezradil, kedy a ako tvorí, ako k nemu prichádza inšpirácia.

Hudba a slovo sa striedali a mňa potešilo, že tentoraz medzi nás zavítali aj noví hostia – zo Spojenej školy internátnej v Levoči (bývalé učilište). Na klub prišli pedagogička Dana Jelínková so štyrmi žiačkami. Okrem domácich pricestovala aj Adriana Bražinová s asistentkou a klub svojou účasťou podporili mnohí kolegovia z SKN. A padol rekord, lebo 23 účastníkov ešte klub nemal.

Hoci vlastná tvorba autorov tentoraz nezaznela, predvianočné posedenie osladené perníkmi a inými sladkými návnadami, bolo prívetivým ukončením série klubových stretnutí v tomto roku. Vrátane klubovania v Banskej Bystrici ich bolo šesť. Potešila aj účasť Janka Petríka, ktorý predsa len dorazil a čulo sa zapojil do diskusie, hoci tentoraz nemal koho hodnotiť. Snáď nabudúce.

Online pripojených sme tentoraz narátali troch. Ale o počty nejde. Vždy ich vyváži atmosféra, ktorá udáva tón stretnutí. A tá decembrová bola aj naozaj vďaka vianočnému stromčeku, ktorý zdobil zasadačku, už trochu viac slávnostná. No najmä vďaka hosťom i všetkým zúčastneným, ktorí debatovali, stretnutie ožilo.

Užite si pekné Vianoce, kým sa v novom roku stretneme zas, verím, že s rovnako zaujímavými hosťami ako po celý tento rok. A píšte, alebo to skúšajte, nikdy neviete, čím sami seba prekvapíte. Ďakujem vám všetkým za priazeň, ktorú ste v roku 2024 klubu dopriali.

Daniela Dubivská