Svojimi knihami ponúka ľuďom nádej

Narodila sa v roku 1989 v Trnave. Vyštudovala odbor masmediálna komunikácia na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Dnes sa živí ako novinárka a spisovateľka. Finalistka Roma Spirit 2022 v kategórii Osobnosť Michaela Mihoková prijala naše pozvanie na besedu v Levoči v zasadačke SKN 13. novembra v popoludňajších hodinách. O zrak prišla ako trojročná v dôsledku glaukómu a nevydarenej operácie. Často sa stretávala s predsudkami a problémami pre svoj zrakový hendikep a rómsku národnosť. Najviac sa to prejavilo po absolvovaní základnej školy, keď mala problém, napriek výbornému prospechu, dostať sa na gymnázium. Stredné školy v okolí nemali skúsenosti so vzdelávaním nevidiacich Rómov. No nevzdávala sa. Ako 19-ročná napokon začala študovať na gymnáziu vo Vrbovom. Vychádzajúc z vlastnej skúsenosti poukazuje na problémy predsudkov a rasizmu prostredníctvom svojich románov. Doteraz jej vyšlo päť – Poškvrnená, Nevidím zlo, Všetci sme cigáni, Nádej zomiera na jeseň a Nacistova nevesta. Všetky tituly nájdete v SKN v braili, vo zvuku alebo v elektronickej podobe. Pre jej knihy je typické striedanie minulosti so súčasnosťou, dejová línia odvíjajúca sa z pohľadu viacerých postáv. Píše o tom, aké to je, keď Vás ľudia odsúdia na základe niečoho, za čo nemôžete. Asi dvadsiatimpiatim prítomným, prevažne mladým účastníkom zo SOŠ pre ZPM v Levoči, postupne predstavila svoje knihy. Prvú poviedku napísala v deviatom ročníku základnej školy, učiteľka ju k tomu povzbudzovala aj na strednej škole. Vnútorne však dozrela až v roku 2016, kedy začala pracovať na rozsiahlejšom prozaickom útvare – prvom románe.

Jej zaujímavé rozprávanie bolo popretkávané príjemnými klavírnymi skladbami v podaní hudobného pedagóga Ladislava Medveca.

To, čo Michaela dosiahla, je z veľkej časti zásluha jej rodičov, hlavne mamy, ktorá ju od malička viedla ku knihám, sama veľa čítala, študovala na gymnáziu, neskôr na vysokej škole. Toto sa snaží Michaela vštepovať mnohým rómskym deťom, aké je dôležité vzdelanie a že je to investícia do budúcnosti. Michaela nám prezradila, že sa v tomto roku v lete zúčastnila na autorskom čítaní v Bruseli na pozvanie poslankyne Európskeho parlamentu Miriam Lexmann. Má svoj vlastný podcast Na káve s Mišel, kde ľuďom sprostredkúva vieru v Boha.

Ešte raz ďakujeme Michaele aj Ladislavovi za ochotu prísť medzi nás a zažiť popoludnie Dňa nevidiacich v príjemnej atmosfére. Michaela k nám pricestovala v sprievode manžela a kamarátky, mimochodom tiež učiteľky hudby a ako sme sa dozvedeli, dcéry nášho dlhoročného čitateľa Eugena Danča. Ladislav Medvec pricestoval, už tradične, v sprievode mamy. Želáme im veľa zdravia a úspechov do ďalších dní. Rozlúčili sme sa vlastnou skladbou Ladislava Medveca Okamih šťastia a slovami Michaely Mihokovej: „Verím, že slová majú moc a ja sa nimi snažím ponúkať ľuďom nádej“.

DB