Autor s tajomstvom
Čím a kým ešte literárny klub obohatiť? Pýtala som sa sama seba, keď som siahla po ďalšej možnosti vybrať hosťa na naše posledné literárne stretnutie (18. júna 2019 v SKN) pred letom. Los padol na autora, ktorý píše poéziu a prózu a istý čas pôsobil aj ako administrátor literárnych FB stránok. Jedna funguje pod názvom Literárne neformality, druhú, ktorú sám zakladal, nazval Literka /š/umu. Po istej dobe však tejto aktivity, ako skonštatoval, znechutený vzdal. Stránku zahlcovali autori neschopní prijať kritiku. A nie je tajomstvom, že zle píšucich autorov na týchto stránkach naďalej pribúda. „Nie som za falošné srdiečkovanie a lajkovanie a počtom lajkov sa kvalita textu napokon merať ani nemôže, hoci mnohokrát práve slabí autori počtom lajkov vynikajú. Znechutilo ma to,“ skonštatoval Viliam Rosinský. A túto situáciu, ako odôvodnil, je naozaj ťažké zvrátiť.
46–ročný autor - rodák zo Zlatých Moraviec sa len nedávno stal laureátom 17. ročníka literárnej súťaže O cenu Dominika Tatarku. Získal ju za poéziu, ktorú mal odjakživa rád. Snáď preto sú aj jeho prozaické texty popretkávané jemu príznačnou poetikou. A rozpoznateľný je aj vďaka slovným hračkám, duchaplne vytvoreným na počkanie. Hra so slovíčkami prezrádza niečo o jeho povahe ale i talente a zmysle pre humor.
Na klube nás pobavil vtipne ladenou prózou Tajomstvo, kde sa už už schyľovalo k odhaleniu netradičného javu v istom pohostinskom zariadení – ľadu v pisoári. Načo by mohol slúžiť, sme sa síce nedozvedeli, no s ľahkosťou napísaná próza nás nasýtila smiechom. Pre tých zvedavejších mám jediné odporúčanie. Ak sa v tomto tajomstvom opradenom zariadení ocitnete a budete chcieť záhadu rozlúštiť, personálu rovno položte otázku, čo si máte o ľade vo WC myslieť.
Viliam okrem toho publikoval v Dotykoch a niekoľkých ďalších časopisoch a najnovšie sa stal aj členom Spišského literárneho klubu. V jeho poézii sa podobne, ako to u básnikov býva, objavujú aj temné témy – smrť, sklamania či smútky z nenaplnených túžob. Ako to zaznieva aj v básni Smrť by mohla mať svetlú stránku/keby tak prišla v noci, v spánku...alebo priznám sa ti: ja som rozbil nebo/jeho črepy mi stekali po zápästiach/ s krvou sa miešal dážď/ pršala moja krv/na suchú zem...Naopak, v poetickej próze Krajina sa prezentuje ako autor, ktorý sa vie zahĺbiť do opisu kúska územia tak, že vytvára vizuálny dojem fotografie a vedie čitateľa ako svojho spolupozorovateľa od slov až k vlastnej predstavivosti. Hoci sa básnik a prozaik sám označuje za introverta, týmto dojmom na vás rozhodne prvýkrát presvedčivo nezapôsobí.
A čo autorský priestor? Na júnovom klube nám hádam prvýkrát v klubovej histórii chýbal Peťo Haško, ale účasťou potešila tentoraz poetka Klára Mirgová, ktorá sa objavuje často aj v Literárnej dielni časopisu KLV. Klára môže byť naozaj hrdá na svoj rýchly a najmä kvalitatívny autorský vzostup. Spolu s Jankom Petríkom sme skonštatovali, že pri tvorbe metafor bez pochybností svoj talent originálne uplatňuje. A drobných nedostatkov sa časom dokáže určite zbaviť. Ja osobne sa teším, čím prekvapí nabudúce, keďže prezradila, že pracuje na ďalších textoch.
Teší ma, že klub, hoci opäť v komornej zostave (bolo nás desať), nás opäť ľudsky i literárne naplnil. V septembri by sme radi vyštartovať do Bratislavy a absolvovať v tamojšej knižnici po dlhšej odmlke výjazdové Klubovanie na cestách. Verím, že levočskí autori sa dovtedy budú mať čím pochváliť a tí bratislavskí sa k nám radi pridajú. Veď nie sú žiadnymi nováčikmi, poznáme sa totiž už z celoslovenských čingovských literárnych táborov a ja ich preto považujem za “našich”. Takže príjemné leto, veľa inšpirácie a opäť v septembri! Daniela Dubivská
Prihlásenie
Vyhľadávanie
ANKETA
