Báseň možno namaľovať

Myslí si výtvarník, básnik a hudobník Milan Ladyka, hosťujúci na štvrtkovom literárnom klube 26. októbra 2017 v SKN. 36-ročný rodák z Michaloviec dnes vyučuje v súkromnej ZUŠ v Michalovciach a žije v Pavlovciach nad Uhom. 

O jeho vnútornom svete vypovedá debut, ktorý vydal v roku 2014 pod názvom Studňa a iné veci. Pred rokmi povedal, že je v prvom rade výtvarníkom, potom básnikom a až tak hudobníkom. Toto poradie vraj platí dodnes, nič sa nezmenilo. Svoj výtvarný talent pretavil do podoby zaujímavých výstav na Slovensku, ale aj v Paríži, čo hodnotí ako veľmi cennú skúsenosť. Pred niekoľkými rokmi sa ako autor podpísal pod monument – 27 metrov veľký múr pomaľoval poletujúcimi drevenými stolmi s obrusmi. „Múr je pre niekoho prekážka, pre iného ochrana. Vezmite si už len taký stôl v kuchyni,“ odôvodnil výtvarník. Keďže na múre chýba jeho autogram, len málo ľudí vie, kto je autorom. Tí najviac zvedaví sa pri ňom pristavili a pýtali. Napriek tomu, čo má výtvarník za sebou, si nenamýšľa, že je umelec. „Skôr vravím, že som výtvarník a predovšetkým človek. Mnohým vlastne o umenie nejde, len o to, aby sa umelcami nazvali,“ dodal kriticky. O jeho talente však nemožno pochybovať – či už básnickom alebo výtvarnom. 

Ako ilustrátor má na konte aj básnické zbierky Pavla Garana či Radoslava Tomáša. A ja pripomínam, že obaja už boli aj hosťami levočského klubu. A pre doplnenie, ako výtvarník sa Milan Ladyka podieľal aj na výrobe zaujímavého hudobného klipu pre americkú kapelu Xiu Xiu. „Videoklip si vyžadoval okolo 170 koláží vystrihnutých z farebných papierov. Oslovila ma ich hudba a tak vznikla spolupráca“ opísal pomerne náročný projekt. V poslednom čase, ako priznal, však nemá chuť absolvovať výstavy. „Mám pocit, že ľudia dnes nemajú o umenie záujem. Na výstavu ich príde pár, necítim potrebu vystavovať, pritom kedysi som usporiadal aj sedem výstav ročne,“ zabilancoval. 

Z jeho výtvarného cítenia, ale aj debutu naozaj vyčnieva duša citlivého človeka. Do jeho básní možno skutočne nazerať ako do studne, v ktorej sa zrkadlí mnoho podôb, ako môže svet vyzerať. Každý obraz je básňou a báseň obrazom. Tie nové by chcel opäť vydať knižne - vo svojej druhej básnickej zbierke, ktorú si bude pravdepodobne aj sám ilustrovať. Nové básne, ale aj tie staršie zazneli tiež na klubovom stretnutí. A zarezonovali. Núkajú predstavivosť a možno ich naozaj poňať ako farebný obraz, napokon, veď aj metafory majú svoje farby. 

Jediným autorom prezentujúcim sa na klube vlastnou tvorbou bol Peter Haško. Aj keď sme boli v očakávaní, že zaznie nový diel Karla Maya, vypočuli sme si už známu reprízu 11. časti. Pre hosťa však zaznela ako premiéra. Peter nám napätie ponechal. „Mám už v hlave námet na poslednú časť, ale tá je najnáročnejšia a preto sa nechcem unáhliť,“ prezradil o záverečnej kapitole o slávnom autorovi Vinnetoua. My si teda radi počkáme a veríme, že to bude pre nás darček na predvianočnom literárnom stretnutí, zároveň poslednom v tomto roku. 

Plánujeme ho na 12. decembra o 14,00. hod. v SKN. Dúfam, že sa rozrastie o ďalších autorov, ktorí tentoraz nemohli z rôznych dôvodov prísť. A my sľubujeme opäť príjemnú vianočnú atmosféru, voňavé perníky a nielen literárneho, ale aj hudobného hosťa. Nezabudnite, očakávame a poteší nás aj váš autorský vklad. 

Daniela Dubivská