Harry Potter a poézia - s Alenou Oravcovou
Prvýkrát sa v rámci klubových stretnutí počas šiestich rokov stalo, že jeho hosťom bola generačne dosiaľ najmladšia autorka. 25 ročná košická poetka Alena Oravcová prišla na literárny klub v SKN v utorok 25. apríla, aby predstavila svoju poetiku aj zákutia svojej osobnosti. Talentovaná autorka, v súčasnosti oceňovaná i porotcami celoslovenských súťaží, má blízko aj k výtvarnému, filmovému či hudobnému umeniu. Prvky jej fantázie spojené s ľudovými motívmi „dospievajú“ do originálnych metafor tvoriacich pečať jej básnického rukopisu. Tým vyznieva novo, objavne i originálne. Študentka, ktorá v súčasnosti uzatvára kapitolu štúdia masmediálnej komunikácie na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach, iba nedávno dopísala diplomovku skúmajúcu súvislosti medzi ľudovou rozprávkou a literatúrou fantasy. Písaniu básní sa venuje niekoľko rokov a jej laureátstva v rámci súťaží potvrdzujú, že úspešne. Jej veľkými vzormi boli a ostali jedineční básnici Miroslav Válek a Jozef Urban. O procese vlastnej tvorby hovorí: „Nerada prerábam básne, ani na odporúčanie, ak viem, že im už viac nemôžem dať alebo ich zmeniť, nechám ich tak alebo sa ich úplne zbavím, za niečím si ale pevne stojím.“ Zdá sa, že presne vie, kam smeruje a inšpiratívne sú pre ňu aj stretnutia s autormi Spišského literárneho klubu. Navštevuje ho dva roky. „Dozvedela som sa o ňom na Medziriadkoch, tak som sa raz odhodlala a prišla. V Košiciach som nenašla klub, ktorý by mi vyhovoval a v spišskom som našla tvorivé aj kritické zázemie,“ vysvetlila. Práve tam boli pre ňu prvé hodnotenia jej básní doslova studenou sprchou. Autorka je však dnes už za vodou a jej tvorba kvalitatívne rastie. Súťaže tento rok vynechala a nelákajú ju, veď napokon, už teraz je ich bilancia viac ako uspokojivá. Alena Oravcová je laureátkou Literárnej Senice, Akademického Prešova, ocenená bola na Wolkrovej Polianke a teší ju aj Cena Rudolfa Fabryho z vlaňajška. Medzi knihy, ktoré ju výrazne ovplyvnili, sa zaradil aj kultový Harry Potter. Našla v ňom dostatok inšpirácie i fantázie, preto na Rowlingovú dodnes nedopustí. Hoci na vlastný debut ešte len pomýšľa, už teraz vie, že nič nezmeškala. „Momentálne mám do zbierky asi 20, no ešte stále polovica chýba. Musí dozrieť čas a ja musím mať pocit, že rukopis má hodnotu a kvalitu na vydanie. Nie všetko, čo som napísala, môžem v knižke použiť,“ odôvodnila.
Ani útla klubová zostava v príjemnom dialógu s autorkou nezaostala. Opäť možno iba konštatovať, že kvantita nie je nikdy tou najdôležitejšou veličinou. Keďže v tom čase „porotcoval“ na recitátorskej súťaži v Prešove aj Ján Petrík, na klube tentoraz jeho hodnotenia autoriv chýbali. Avšak pozitívom klubu bolo, že sa rozrástol o ďalšiu novú členku, slabozrakú sedemnásťročnú Máriu Kalejovú zo základnej školy pre nevidiacich. Tá nám vo svojej premiére predstavila zaľúbené básne. Hoci s chybičkami krásy začínajúcej autorky, zazneli ako óda na lásku – nesmrteľnú tému života. Ešte pred ňou opäť brilantne a spamäti zarecitoval svoje dve staršie básne Ján Ličko. Zapôsobili aj na hostku, ktorá v nich našla motívy podobné vlastnej poetike. A Peter Haško prisľúbil, že novým príbehom o Karlovi Mayovi nás prekvapí až nabudúce.
Rozhovory o kontroverzne vnímanej literárnej hodnote Harryho Pottera, literatúre ako takej, spisovateľoch či slovenčine, do ktorej sa vkráda čoraz viac cudzích slov, sa tiahli až do pol piatej. Aj zrelé slnečné lúče v ten deň zvádzali. Hoci aj k známym „aristotelovským potulkám“ pod holým nebom. A napokon, šťastím bolo i to, že prítomnosť hostky na klube zachránil promptný taxikár, ktorý nahradil zradnú MHD. SMS v znení: „Platí pôvodný plán, stihnem to, už som v autobuse“ definitívne potvrdila, že hosť na levočský klub predsa len dorazí. Nuž, dejú sa aj horšie veci, ale dobrý koniec vždy poteší viac.
Daniela Dubivská
Ďalšie fotografie:
Prihlásenie
Vyhľadávanie
ANKETA
