Hosť so srdcom divadelníka

Odjakživa som si ho spájala s divadlom, kultúrou, umením. Pretože sme sa kedysi stretávali často pri príležitosti rôznych kultúrnych podujatí v Levoči a ja som ho spovedala do novín či neskôr – do reportáží mestskej televízie. Aj to ma podnietilo pozvať ho 16. júna na literárny klub - po rokoch, keď už síce nie je v hlavnom prúde kultúrneho diania, no divadlu ostal naďalej verný, lebo jednoducho, inak nemôže. Ladislav Péchy – kto by ho v Levoči nepoznal. Hoci sa dnes venuje viac vnúčatám, ktorých má šesť, jeho obľúbené Džabaniny sú stále v kurze, vypredané a pre ľudí zaujímavé aj preto, že v nich divadelníci reagujú na všetko, čo sa v meste v dobrom i zlom deje. Ani kritika nie je občas prekážkou, hoci v publiku sedia aj kritizovaní. Táto talk show, kabaret, či estráda, ako to sám režisér nazýva, má roky úspech a Levočania v nej nájdu kolorit bežného života vo svojom meste, známe postavy, aj príbehy, ktorými mesto dýcha.  

S nami sa divadelník podelil, aj o veselé zážitky a zaspomínal si na roky, keď pracoval v našej knižnici ako zvukový technik – dlhých 12 rokov. Hoci, ako priznal, do techniky sa nehrnie, veľa sa tu naučil a poznatky zúročil aj v ďalšom živote. Spomenul si na známych spíkrov, z ktorých niektorí už žiaľ, nie sú medzi živými, no on sám s nimi niečo príjemné prežil.  

Z hercov si nesmierne vážil Ladislav Chudíka, Františka Dibarboru, Viliama Polónyiho, obdivuje Stanislava Štepku a jeho Radošinské naivné divadlo a ako šéf kultúry je hrdý na to, že sa do Levoče podarilo pritiahnuť známe osobnosti ako bol Marián Varga a jeho Collegium musicum, či IMT Smile alebo ďalších umelcov. A hoci koncert Karla Gotta už bol takmer na spadnutie a bol jeho snom, z finančných a iných dôvodov sa ho napokon uskutočniť nepodarilo.

Na prácu kultúrnika si zaspomínal rád, hoci poznamenal, že to bolo náročné. „Ani s divadlom to nie je jednoduché, najmä dať ľudí dokopy. Dnes už o divadlo nie je taký záujem ako kedysi, no na naše Džaby vždy ľudia prídu a už teraz máme predaných 300 lístkov,“ pochválil sa s hrdosťou. Humor je aj v jeho živote dôležitý, lebo dokáže odľahčiť mnohé situácie. A hoci má rád spontánne reakcie publika, neakceptuje, ak niekto do predstavenia zasahuje a hercov ruší. Raz dokonca jedného takého iniciatívneho aktéra z divadla aj vyviedol von.

Aj keď s nevidiacimi roky pracoval a mal s nimi blízke vzťahy, priznal, že spočiatku nevedel, ako sa k nim má správať. Časom však dostal rady a získal skúsenosti. V jeho spomienkach ostali Imrich Kováč, Ľudovít Varhánik i ďalší.

Rozprávanie L. Péchyho bolo naozaj veselé, nezabudli sme spomenúť ani jeho manželku, ktorá roky pracovala v dnešnej Spojenej škole internátnej pre nevidiacich v Levoči ako vychovávateľka, a ani niektorí naši kolegovia na ňu nezabudli.  

Ladislav Péchy sa dodnes teší z najvyšších divadelných ocenení, ktoré s divadlom získali, spomína na mnohé divadelné predstavenia i zájazdy, ktoré spolu absolvovali. Niť k umeniu, ku ktorému má celý život blízko, sa nepretrhla, ostáva mu verný. Levočania sú už iste zvedaví, čo divadelníci do svojich divadelných džabov nadžabú a kto sa v nich tentoraz ocitne. „Už som sa v nich ocitol aj ja, aby ľudia videli, že si dokážem urobiť srandu aj zo seba,“ poznamenal hosť. My sme sa nechali unášať divadelnou atmosférou a kde čo si prestavovali.

V druhej časti klubového stretnutia sme si vypočuli jedinú autorku – Rosanu Kónyiovú, ktorá textom potešila nielen hosťa, ale aj Janka Petríka, ktorý autorku povzbudil, no aj my ostatní sme s ich hodnoteniami súhlasili. Schopnosť kultivovane napísať text, vyjadriť pointu a dať mu niečo navyše – to sú dobré predpoklady k ďalšej vlastnej tvorbe talentovanej Rosany a my jej držíme palce a tešíme sa, čo prinesie nabudúce.

O divadle v Levoči by sa dalo rozprávať veľa. Aj o jeho kráse, komornosti, čo si mnohí umelci pochvaľujú a sú ním očarení. Človek si naozaj dve hodiny s peknými zážitkami vystačí, tém na rozprávanie bolo dosť, za oknom bol hlavným asistentom pekný slnečný deň. Aj klubový stôl v zasadačke SKN sa zaplnil, jedenásti sme sedeli za ním a štyria sa k nám pripojili online, čo potešilo. Ďakujem kolegovi – redaktorovi Martinovi Hlavatému, že náš online literárny svet v utorkové popoludnie spravoval.

Dva mesiace, ako to býva, zbehnú, a september nás opäť naladí aj klubovo. Tešíme sa. Na hosťa, na vás aj vašu tvorbu, ktorá nás vždy zaujíma. Pekné leto a inšpirujte sa, premieňajte zážitky na slová a radosť!

Daniela Dubivská