Hrebenda putujúci k dnešku

Marec je nielen mesiacom knihy, knižničným sviatkom, ale aj mesiacom narodenia (1796) a úmrtia (1880) Mateja Hrebendu.

Hrebenda putujúci k dnešku bol názov konferencie, ktorá sa v poslednú marcovú stredu konala pri príležitosti uplynulého 220. výročia narodenia tejto osobnosti. V Levoči na domácej pôde Slovenskej knižnice pre nevidiacich, ktorá nesie meno tohto významného slovenského buditeľa knižnej literatúry vo svojom názve, ju pripravilo vedenie knižnice.

Nenápadný Hnúšťan, rodák z Rimavskej Píli neďaleko Tisovca, žil na prelome 18. a 19. storočia. Celý život spojil s Gemerom, ale na vlastných nohách a s krošňou na chrbte plnou kníh a kalendárov prebrázdil celé Uhorsko. Durila ho k tomu láska ku knihám a potreba podeliť sa o ňu s ostatnými. Dnešnými očami takmer nepochopiteľná vec. Len tak, z kroka na krok, bez povozu, bez zisku, kráča muž s nákladom a tmou pred očami.

Veľa oslavného a pekného odznelo v onú marcovú stredu v zasadačke SKN na adresu Mateja Hrebenda. Konferenciu otvoril riaditeľ knižnice František Hasaj, ktorý privítal zástupcov verejných knižníc z východného a stredného Slovenska, zástupcov ÚNSS i levočských vzdelávacích inštitúcií. Polstovka prítomných si v úvode vypočula podrobný príspevok Daniely Bonkovej o živote a diele Hrebendu v kontexte odkazu nevidiaceho šíriteľa knižnej kultúry. Zaujímavé vystúpenie pod názvom Hrebenda s dobrodincami, o dobrodincoch, oni s ním a o ňom mal zástupca Mestského kultúrneho strediska z Hnúšti Martin Pliešovský. Regionálny nadšenec histórie vyslovil viaceré zaujímavé fakty, o ktorých mnohí účastníci konferencie počuli po prvý raz. Ľudmila Hrehorčáková, dlhoročná šéfredaktora redakcie SKN, previedla prítomných spomienkovou rekapituláciou súťažnej prehliadky zrakovo znevýhodnených recitátorov a autorov – Dní Mateja Hrebendu. Bodku za oficiálnym programom dal Michal Herceg, redaktor RTVS, ktorý zalistoval v rozhlasom archíve a sprostredkoval z neho zvukové ukážky týkajúce sa osobnosti Mateja Hrebendu.  

K bohatosti obsahu i formy dňa zasvätenému Matejovi Hrebendovi prispel aj Martinčan Ján Cíger, ktorý vlani prešiel 160-kilometrovú trasu z Rimavskej Píli do Lipovca. Pýtate sa prečo? Jednoducho chcel spojiť miesta narodenia Mateja Hrebendu a jeho matky Alžbety. Pán Ján sa už v mladosti zakvačil do duše Hrebendovej, pre neho nezlomnej, slepej, integrujúcej osobnosti, ktorej je veľkým obdivovateľom. Rozhodol sa preto absolvovať túto „štreku“ aj s vozíčkom naloženým knihami, pripodobniť sa Hrebendovi a takto vzdať hold svojmu veľkému vzoru. Lásku ku knihám podedil aj pán Cíger, sám je majiteľom martinského antikvariátu s názvom Mädokýš. A ako na konferencii prezradil, nezostane len pri vlaňajšom putovaní. Chce nadviazať na silné osobné zážitky z minulého roka a rád by vytvoril z tejto atrakcie tradíciu. Už na chodbe v Levoči sa mu hlásili nadšenci z viacerých slovenských knižníc.

Predsedníčka asociácie slovenských knižníc Emília Antolíková predstavila spolu s autorkou Dankou Šagiovou čerstvý výtlačok knihy Matej Hrebenda Hačavský. Ide o monografiou o M. H. obsahujúcu aj príležitostnú, svetskú i náboženskú tvorbu M. Hrebendu.

K dôstojnosti spomienkovej konferencie prispelo aj vystúpenie Petra Königa, herca, ochotníka zo Spišskej Novej Vsi, ktorý veľmi sugestívne predniesol životopis sťaby Matej Hrebenda. Michal Smetanka z Brutoviec, multiinštrumentalista, výrobca hudobných nástrojov, interpret a pedagóg zahral na sitare balady, ktoré mohol vo svojich časoch počuť aj sám Hrebenda.

Na podstavci položená busta Mateja Hrebendu hľadela celý čas na účastníkov konferencie. Po jej skončení zostali organizátorom na pamiatku nielen pochvalné a ďakovné slová účastníkov, príjemné dojmy, ale pri buste  aj tri hrste zeme v sklenených nádobách, ktoré na Hrebendovu počesť priniesli jeho krajania z Gemera. Jedna hrsť pochádza spred evanjelickej fary v Rimavskej Píle, kde sa významný rodák narodil, druhá zo záhrady gymnázia v Hnúšti a tretia z cintorína v Hačave, kde je symbolický hrob Mateja Hrebenda.

Gabriela Rerková