Hrebendove dni – spomienková rekapitulácia súťaže zrakovo postihnutých recitátorov a autorov

Dni Mateja Hrebendu sa usporadúvajú na základe zakladajúceho dokumentu (štatútu) prijatom v roku 1988 Ministerstvom kultúry SR a Zväzom invalidov vo vtedajšej Slovenskej socialistickej republike.

V úvodnom ustanovení sa uvádza, že Dni Mateja Hrebendu v Martine sú celoslovenským finále súťaže zrakovo postihnutých občanov v prednese angažovanej poézie a prózy a zároveň prehliadkou vlastnej tvorby zrakovo postihnutých.

Už od začiatku tejto súťaže bolo jej poslaním nadviazať na odkaz slepého Mateja Hrebendu, ktorý napriek svojmu zrakovému poškodeniu plnil svoje humánne a národnobuditeľské poslanie a prostredníctvom tejto ľudovej osobnosti našich dejín aktivizovať zrakovo postihnutých v tvorivom prejave.

Návrh zakladajúceho dokumentu z roku 1988 uvádza bohatý program Dni Mateja Hrebendu, ktorý obsahoval:

- pietnu spomienku  pri pomníku Mateja Hrebendu v Hačave za účasti, predstaviteľov ministerstva kultúry a zväzu invalidov,

- samotnú interpretačnú súťaž základných organizácií, víťazov okresných kôl,

- seminár k teoretickým otázkam prednesu umeleckého slova,

- seminár o vlastnej tvorbe s rozborom autorských prác,

- prehliadku víťazov a ich účinkovanie v programe Kytice v rámci Slovesnej jari v Martine, samotnú vydavateľskú činnosť zrakovo postihnutých.

Organizáciou Dni Mateja Hrebendu boli poverení predstavitelia Matice slovenskej a Zväzu invalidov, rovnako aj financovanie zabezpečovali vo svojom rozpočte tieto inštitúcie.

V dokumente sa pamätalo aj na archív a dokumentáciu Dni Mateja Hrebendu, t. j. korešpondenciu, plagáty, bulletiny,  fotodokumentáciu, zvukové záznamy a hodnotenia, rovnako v réžii Matice slovenskej a Zväzu invalidov – vtedajšieho sociálno-rehabilitačného oddelenia, ktorému šéfoval Pavol Januška.

Takto starostlivo pripravená zakladajúca listina, za ktorou nepochybne stáli také kultúrne veličiny, akými boli  minister kultúry Miroslav Válek a predseda Matice slovenskej Vlado Mináč – položila základy tradície kultúrneho sviatku slova zrakovo postihnutých občanov na dlhé desaťročia.

Opodstatnenosť vzniku tejto súťaže, ktorá je slovenským fenoménom života zrakovo postihnutých, bola daná desaťročie predtým a vyplynula z kultúrnych potrieb nevidiacich  hľadať a nájsť si svoje miesto v slovenskej kultúre a zakotviť v nej.

V priestore knižnej kultúry a slova v jeho premenách sa  môžu neobmedzene realizovať, čo sa stalo reálnym základom pre túto jedinečnú súťaž prepojenú s nositeľom knižnej kultúry na Slovensku – Matejom Hrebendom.

Táto hostina umeleckého slova od začiatku svojej existencie oslovila a vtiahla do svojho diania významné osobnosti slovenského herectva, spisovateľov, ale aj sociálne cítiacich predstaviteľov politického a kultúrneho života, a to nedotknutá ideológiou ako predchádzajúceho, tak aj súčasného spoločenského systému. Za všetkým veľkým sú ľudia a v danom prípade išlo osobnosti spojené ponad rozdielne režimy kultúrou a empatiou k nevidiacim a slabozrakým ľuďom.

Oficiálne prvý zakladajúci dokument podpísal 20. septembra 1989 za Maticu slovenskú jej predseda Vlado Mináč a za Zväz invalidov predseda Július Kováč. Dokument presne formuloval obsah a ciele Dní Mateja Hrebendu. Usporiadateľmi boli Matica slovenská a Zväz invalidov, spoluorganizátormi Okresný národný výbor v Martine a Okresný výbor Zväzu invalidov v Martine (Michal Kocmál).

7. – 8. marca 1996 sa konali v Hnúšti národné slávnosti pri príležitosti 200. výročia narodenia Mateja Hrebendu. V tom čase bol štatút Dní Mateja Hrebendu aktualizovaný a podpísali ho za Maticu slovenskú Jozef Markuš, za Úniu nevidiacich a slabozrakých Branislav Mamojka a za Slovenskú knižnicu pre nevidiacich Jaroslav Kacera.

Takto zaopatrené a verifikované Hrebendove dni (Dni Mateja Hrebendu) pokračovali v nových spoločenských podmienkach každé dva roky najprv na pôde Matice slovenskej v Martine, potom v Levoči a Bratislave. V časoch turbulentných pre Maticu slovenskú sa po roku 2000 Matica slovenská vytratila spomedzi organizátorov a jej miesto zaujalo Národné osvetové centrum v Bratislave. Dni Mateja Hrebendu prešli rovnako generačnou výmenou účastníkov, tvorcov a organizátorov aj zmenou organizačnou, ktoré priniesli nové podmienky a noví ľudia.

Podstatné ostalo uchované, a to príležitosť a podmienky pre kultúrne tvorivé osobnosti – interpretov a autorov, aby  mali možnosť prejaviť svoje tvorivé schopnosti, talent a estetické cítenie. Týmito podstatnými dispozíciami trvajú Dni Mateja Hrebendu naďalej a spolu s tradíciou sa stali vzácnou slávnosťou duchovnej kultúry zrakovo postihnutých na Slovensku.

„Sila slova je veľká, no mnohokrát sa znásobí, keď sa slova dotkne človek.” To je zásadná podstata aj tejto špecifickej súťaže zrakovo postihnutých recitátorov a autorov, široký priestor, kde sa bezpečne pohybujú a môžu naplno prejaviť svoju čitateľskú rozhľadenosť (možnosti poskytuje Slovenská knižnica pre nevidiacich v Levoči v súčinnosti s modernou počítačovou a zvukovou technikou), umelecký prednes aj tvorivý autorský talent.

Spomienková rekapitulácia v retrospektíve

„Pamäť je váha, bez nej sme ľahkí ako smeť, ktorý odfúkne aj zákmit mušieho krídla aj dych hoviadka.“

Milan Rúfus

Historicky prvé začiatky súťaže sa viažu k Bratislave, kde sa 26. novembra 1977 uskutočnil 1. ročník v prednese angažovanej poézie a prózy v Dome československo-sovietskeho priateľstva. V porote boli známi herci – Ida Rapaičová a Pavol Mikulík.

Druhý ročník pod týmto názvom sa konal opäť v Bratislave v Základnej škole pre slabozrakých a nevidiacich na Svrčej, a to 23. mája 1981. V porote boli známe osobnosti – spisovateľka Hana Zelinová a Ida Rapaičová. Víťazkami súťaže sa stala Levočanka Anna Mišáková v poézii a Eva Pleidelová v próze.

Tretí ročník bol 23. júna 1984 v Martine, na Hostihore a do súťaže vstupuje organizačne Matica slovenská a súbežne aj dlhoročná členka poroty spisovateľka Pavla Kováčová. Mimoriadnym talentom a s krásnou slovenčinou vtedy zvíťazila PhDr. Viera Kováčová z Banskej Bystrice, kde vyučovala na vysokej škole, neskôr na Univerzite Mateja Bela.

4. ročník sa konal v dňoch 27. – 28. júna 1986 opäť v réžii Matice slovenskej. Hrebendove dni po metodickej a organizačnej stránke pripravili hostitelia, odborní pracovníci Matice slovenskej: Mišo Adam Kováč, vedecký tajomník, Ing. Ladislav Lajčiak, básnik, PhDr. Juraj Chovan, PhDr. Jozef Beňovský, Pavla Kováčová, Eva Kalnická, okresná metodička záujmovo umeleckej činnosti v Martine.

Súčasťou súťaže sa stal odborný seminár o umeleckom prednese.

Piaty ročník sa uskutočnil 23. – 24. septembra 1988 a po prvýkrát pod názvom Dni Mateja Hrebendu. Predchádzala mu návšteva zástupcov redakcie s poverením Pavla Janušku, vedúceho Sociálno-rehabilitačného oddelenia v Matici slovenskej, v druhej budove na Mudroňovej 1. Dojem z tejto návštevy bol veľmi hlboký a osobný. Prijatie priateľské s darovaním jubilejného kalendára k 125. výročiu Matice slovenskej. Na to sa nezabúda!

Významne sa na tomto ročníku podieľal Mišo Adam Kováč, duchovný otec podujatia, ktorý účastníkom sprostredkoval vzácne unikátne dokumenty našej najstaršej kultúrnej ustanovizne. Dni Mateja Hrebendu sa stali kultúrnou súčasťou podujatí venovaných 125. výročiu založenia Matice slovenskej.

Víťazmi sa stali: Anna Mišáková, Alojz Taraj, Viera Kováčová, Florián Cubjak a Jana Maliňáková.

V roku 1989 bol prijatý dokument o Dňoch Mateja Hrebendu a ďalší ročník sa už uskutočnil v podmienkach ponovembrovej spoločenskej zmeny.

Šiesty ročník v dňoch 16. – 17. augusta 1991 sa odohrával na matičnej Hostihore v Martine. Záštitu nad podujatím mal správca Matice slovenskej PhDr. Štefan Hanakovič, ktorý sa v prednáške zameral na osobnosť Mateja Hrebendu. Súčasťou hodnotenia bola po prvýkrát tvorba nevidiacich a slabozrakých autorov, ktorú hodnotili spisovatelia: Jaroslav Rezník, Ján Buzássy a Ján Strasser zo Spolku slovenských spisovateľov.

Tento ročník bol zaujímavý vyhlásením účastníkov, ktorým sa slovenskí nevidiaci prihlásili k menu Mateja Hrebendu a vyslovili želanie pomenovať svoju kultúrnu ustanovizeň v Levoči po Matejovi Hrebendovi. Od roku 1994 ho má Slovenská knižnica pre nevidiacich v Levoči vo svojom duchovnom erbe.

7. ročník v dňoch 17. – 18. 9. 1993 si vybral za miesto konania opäť Maticu slovenskú. Leitmotívom [lajtmotívom] týchto dní bolo 130. výročie založenia Matice slovenskej. Súťaž sa uskutočnila pod záštitou správcu Miša Adama Kováča. Medzi hosťami bol námestník ministra kultúry Dušana Slobodníka – Marián Servátka, podporovateľ podujatia. Autorskú súťaž hodnotila porota: Pavla Kováčová, Ladislav Lajčiak a Jozef Beňovský.

Novým oživujúcim prvkom Dní Mateja Hrebendu bola účasť nevidiacich a slabozrakých detí a mládeže. Súťaž obohatili Michaela Fučková, Júlia Miškuvová, Hedviga Bokrošová, Miro Zmek, Ingrid Richterová, Martina Mokošová, všetko deti zo základnej školy v Levoči.

Uznania sa dostalo autorskému rukopisu Humenčanky Márie Pčolovej za memoárovú prácu Obrázky zo života môjho otca. Tento rukopis sa nachádza v Archíve literatúry a umenia Matice slovenskej.

8. ročník sa konal v dňoch 8. – 9. septembra 1995, organizovala ho Matica slovenská pod záštitou vedeckého tajomníka PhDr. Petra Maruniaka. Členmi poroty boli pracovníci Matice slovenskej: Pavla Kováčová, Elena Kukučková, Ladislav Lajčiak, Jozef. Beňovský, Blažej Belák, Štefan Baranovič. Sponzorsky prispel na podujatie Jozef Rydlo.

Prekvapením 8. ročníka bol presvedčivý nástup mladej generácie recitátorov z našich špeciálnych škôl v Levoči, Bratislave a integrovane vzdelávaných detí z Košíc, Žiliny, Rožňavy, Topoľčian v presilovke 22 detí a mládeže ku 15 dospelým. Zaujímavý bol kultúrny a spoločenský rozmer tohto podujatia. Herec Ján Šesták z martinského divadla za klavírneho sprievodu Karin Sarkisjan recitoval „najmilšie verše“ výber slovenských autorov. Vystúpil folklórny súbor Turček.

9. ročník Dní Mateja Hrebendu sa uskutočnil 10. – 11. október 1997 v reprezentačnej sieni Zlatá niť na Hostihore v Martine. Kultúrny rámec podujatia tvorilo 200. výročie narodenia Štefana Moyzesa, prvého predsedu MS. Podujatie moderoval Ján Šesták. Porota pracovala v zložení: Pavla Kováčová, Jozef Beňovský, Peter Mišák, šéfredaktor Slovenských národných novín a redaktor Slovenských národných novín Igor Válek, Tomáš Winkler, riaditeľ  Pamätníka národnej kultúry a Elena Kukučková.

Dovedna súťažilo 32 recitátorov, z toho 20 detí a 12 dospelých. Z literárnych prác upútala básnická zbierka Želmíry Zemčákovej Večierok v ulite a aforizmy Zbynka Sněhotu.

9. ročník sponzorovali Vodné elektrárne Dobšiná a zborník vyšiel s finančnou podporou Ing. Júliusa Bindera, ktorého sme v tejto veci navštívili.

10. jubilejný ročník financovaný Štátnym fondom kultúry Pro Slovakia sa uskutočnil v dňoch 17. – 18. septembra 1999 v Mestskom divadle v Levoči. Situovaním 10. ročníka  súťažnej prehliadky do Levoče sa Dni Mateja Hrebendu stali súčasťou kultúrnych podujatí k 750. výročiu prvej písomnej zmienky o meste Levoča.

Do literárnej súťaže sa prihlásilo 17 dospelých a 6 detských autorov. Tvorbu hodnotila porota: Pavla Kováčová, Ján Petrík, Ľudmila Hrehorčáková. Víťaznou prácou sa stala poviedka Jána Dudoka z prostredia Vojvodiny.

Recitačnú súťaž hodnotili: Eva Tatarková z ÚNSS, Eva Kalnická – Slovenské literárne múzeum Matice slovenskej, Peter Mišák – Slovenské národné noviny a učitelia špeciálnych škôl v Levoči: Viera Dudičová,  Katarína Gereková, Irena Lehotská, Jozef Milčák.

Program v historickom mestskom divadle moderovala Jana Dolanská, načítavateľka kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu. Sprievodným podujatím bol seminár k otázkam prednesu a divadlo jedného herca, ktorý viedla Marta Vilhanová z košického konzervatória.

V programe vystúpil detský súbor Dúha pod vedením Petra Kolesára a súrodenci Ľudmila a Michal Kušnirákovci.

Na 10. ročníku Dní Mateja Hrebendu bolo zastúpených 22 detí, 5 stredoškolákov a 7 dospelých. Porota a organizátori odporúčali v záujme skvalitnenia súťaže usporadúvať tvorivé dielne autorov a recitátorov pod vedením skúsených lektorov. Zaznela aj myšlienka usporadúvať Dni Mateja Hrebendu ako festival nevidiacich a slabozrakých v Levoči.

11. ročník v dňoch 25. – 26. mája 2001 sa uskutočnil poslednýkrát na Hostihore v Zlatej niti, v Matici slovenskej. Podujatie moderoval Ján Šesták. Účastníkov pozdravil predseda Jozef Markuš. Organizátorom 11. ročníka bol riaditeľ Členského ústredia Matice slovenskej Mgr. Daniel Zemančík, Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska a Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu.

Autorské práce hodnotili Pavla Kováčová, Peter Mišák a Igor Válek. Mimoriadne ocenenie získala memoárová próza Jána Dudoka Z môjho života.

Prednes hodnotili: Jozef Šimonovič, Viera Hattarová (Televízia Turiec) a František Vaněček, dramaturg a režisér Domu kultúry v Púchove.

V novej disciplíne – divadlo jedného herca čestné uznanie dostala Anna Dzúrová a Jozef Kadáčik.

V Zlatej niti pokračoval program pod názvom Večer poézie a hudby, v ktorom vystúpili herci Jozef Šimonovič a Ján Šesták. Poskytli účastníkom inštruktáž s ukážkami prednesu.

Na vyhodnotenie prišiel minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magváši, ktorý ocenil význam tohto podujatia a podporil vydanie v poradí 6. zborníka nevidiacich a slabozrakých autorov.

Do súťaže sa zapojilo 32 recitátorov a porota hodnotila 26 autorských prác.

12. ročník sa kvôli nedostatku finančných prostriedkov uskutočnil so značným časovým posunom až 26. – 27. marca roku 2004 v Martine, v priestoroch Slovenskej národnej knižnice na Hostihore. Počas dvoch dní sa vystriedalo 25 recitátorov umeleckého slova i hlasového divadla a traja autori prózy. 4-členná porota pracovala v zložení: Jozef Lapšanský, Pavla Kováčová, Ján Petrík a František Vaněček.

13. ročník Dní Mateja Hrebendu sa uskutočnil opäť v Martine v aule Lekárskej fakulty v dňoch 2. – 4. júna 2006. Do súťaže sa prihlásilo 30 účastníkov a autorská súťaž mala rekordnú účasť – 14 autorov. Porota pod vedením Jarmily Čajkovej, šéfredaktorky časopisu Javisko pracovala v zložení: Jozef Lapšanský a Ján Petrík. Zo súťaže vzišla memoárová práca Jána Šmiaka Rozprávky z môjho života.

14. ročník sa konal 13. – 15. júna 2008 v aule Lekárskej fakulty Martin. Organizáciou podujatia bola poverená Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska – Jozef Zbranek, Slovenská knižnica pre nevidiacich a slabozrakých Mateja Hrebendu s redakciou a Národné osvetové centrum v Bratislave s Jaroslavou Čajkovou, ktorá stála na čele poroty.

V porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi účasť bola veľmi slabá, zato v literárnej súťaži sa zišlo 17 autorov. Porota pracovala v zložení: Ján Petrík, Peter Zemaník, dlhoročný televízny redaktora a Marián Horanič, zástupca Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Matica slovenská o spoluorganizáciu neprejavila záujem (pozn. redakcie).

Sprievodným podujatím bola inštruktáž o tyflografike (Soňa Fialová), čo nezodpovedalo charakteru tohto podujatia vnímaného po celé roky ako kultúrneho sviatku nevidiacich a slabozrakých.

O zábavu sa starala country hudobná skupina Domovina z Nitry a v programe vystúpilo hudobné teleso Missio.

15. ročník celonárodnej prehliadky nevidiacich a slabozrakých recitátorov a literárnych tvorcov Dní Mateja Hrebendu sa konal 22. – 24. 10. 2010 v priestoroch internátu Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine.

Tento ročník je prelomový svojimi inovačnými prvkami spočívajúcimi na interaktívnych metódach. Tradičná súťaž nevidiacich, ktorá má už vyše tridsať rokov, nabrala nový smer vo viacerých ohľadoch. Ukázalo sa, že na pevnej orientačnej ploche slova majú nevidiaci neobmedzené možnosti uplatnenia sa. Toto je základná myšlienka pokračovania Dní Mateja Hrebendu. V tomto kontexte obidva dni súťažnej prehliadky boli venované tvorivým dielňam spojeným so samotným umeleckým prednesom a rozborom autorských textov.

Autorom sa venovali Ján Petrík a Pavol Vitko, novinár. Prednes hodnotil Pavol Zemaník a Jarmila Čajková z Národného osvetového centra, ktoré nahradilo odbornosť matičných pracovníkov. Účasť na aktuálnych Dňoch Mateja Hrebendu bola výrazne vyššia v porovnaní s predchádzajúcim ročníkom. Zastúpené boli najmä deti a mládež zo špeciálnych škôl v Levoči a Bratislave.

Porota hodnotila 10 autorských prác, z ktorých upútali najmä verše Aleny Doležalovej z Martina a epigramy Josefa Zbranka. Vďaka interaktívnym tvorivým dielňam boli Dni Mateja Hrebendu, tentoraz živé, tvorivé a bez hluchých miest.

Vyvrcholením sviatku umeleckého slova bol slávnostný galavečer v zasadačke Mestského úradu v Martine, kde vystúpili najúspešnejší recitátori a autori –  Iveta Zbranková, Michal Herceg, Alena Doležalová a ďalší.

Zaujalo aj hlasové divadlo v podaní žiakov Spojenej internátnej školy v Levoči – Bohatstvo slovenského národa – spočívajúce v našom materinskom jazyku, studnici ľudových piesní a vo viere. Večer gradoval koncertom úspešného Maroša Banga. Jeho životná cesta je potvrdením myšlienky, že „keď niekto verí svojmu snu, celý vesmír mu je nápomocný.“ Verte svojmu snu a naplňte svoj životný príbeh – zavŕšil večer Pavol Vitko.

16. ročník celonárodnej prehliadky Dni Mateja Hrebendu sa konal 23. – 25. 11. 2012 v Levoči. Organizátormi boli Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska v Bratislave, Národné osvetové centrum v Bratislave a Slovenská knižnica Mateja Hrebendu v Levoči.

Levoča poskytla účastníkom Dni Mateja Hrebendu priestory v Základnej škole nevidiacich, Slovenskej knižnici Mateja Hrebendu a záverečný galakoncert sa uskutočnil v Mestskom divadle.

Program celého podujatia tvorili tvorivé dielne pod vedením Jaroslavy Čajkovej z Národného osvetovéhoé centra v Bratislave – zamerané na hlasové cvičenia a prednes. V porote boli aj Peter Zemaník a Peter Vilhan.

Autorské tvorivé dielne s rozborom prác boli spoločnou úlohou Jána Petríka, Daniely Dubivskej, redaktorov redakcie Slovenskej knižnice a Petra Karpinského. Inštruktáž o tvorivom písaní poskytol Michal Hvorecký, spisovateľ.

Slávnostný galakoncert bol vyvrcholením v divadle s odovzdávaním cien a prednesom víťazov. Hudobným hosťom bol Ondrej Rosík, redaktor kresťanského rádia Lumen. Sprievodným podujatím Dní Mateja Hrebendu bola prehliadka expozície v Izbe Mateja Hrebendu na Námestí Majstra Pavla 32. Sprievodné slovo o izbe a pamätihodnostiach Levoče ako štúrovského mesta poskytla Ľudmila Hrehorčáková.

17. ročník Dní Mateja Hrebendu sa pre zmenu konal v Bratislave, v Základnej škole pre slabozrakých a nevidiacich na Svrčej ul. v dňoch 14. – 16. novembra 2014.

Organizáciou bola poverená Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska – Josef Zbranek, Národné osvetové centrum – Jaroslava Čajková, zodpovedná za metodiku a odbornú časť a Slovenská knižnica pre nevidiacich v Levoči. Tento ročník finančne podporilo Ministerstvo kultúry SR. Ceny do súťaže venovali sponzori. Hosťom podujatia bol Alfréd Swan, známy načítavateľ zvukových kníh, ktorý do toho času načítal 85 titulov. Recitoval Kostrove verše Ave Eva.

Večer bol hosťom Silvester Lavrík, spisovateľ a redaktor časopisu Okamih, ktorý približuje vidiacej verejnosti život zrakovo postihnutých občanov. Predstavil svoju novú knihu ZU o živote nevidiacej dievčiny Zuzany. Autora zaujímala spätná väzba obecenstva na prečítaný text, najmä hodnovernosť tejto postavy.

V prednese sa výrazne presadila generácia tridsiatnikov a štyridsiatnikov.

Ďalší deň sa predstavili v kategórii hlasové divadlo žiaci z levočskej základnej školy s príbehom Keď Matej Hrebenda putoval krajinou. Scénky napísala učiteľka Jana Motyková.

Nakoniec sa dostali k slovu aj seniori, Mária Godárová, Ľudmila Šišáková a Iveta Zbranková.

Nasledoval seminár s rozborom prenesu každého účastníka, ktorý sprostredkovala Jaroslava Čajková.

Autorskú časť hodnotili redaktori zo Slovenskej knižnice Mateja Hrebendu Ján Petrík a Daniela Dubivská.

Sprievodným podujatím bola návšteva novej budovy Slovenského národného divadla v sprievode programového manažéra Slovenského národného divadla.

Vo večernom programe v aule školy účinkovali víťazi. O kultúrnu vložku sa postarali: Viera Petrovčinová, Kristína Iris Snopková, Ondrej Rosík a Peter Zbranek.

Výsledky vyhlásila Jaroslava Čajková, pričom zhodne s porotou konštatovala, že 17. ročník Dní Mateja Hrebendu nabral novú silu a mal jednoznačne dobrú úroveň po prekonaní krízy spred štyroch rokov.

18. ročník Dní Mateja Hrebendu sa uskutočnil v Levoči a to v dňoch 11. – 13. novembra 2016 za gescie Únie nevidiacich a slabozrakých slovenska. Finančne ho podporilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Tento ročník poznačili choroby, čo ovplyvnilo účasť recitátorov i porotcov – 12 recitátorov a 6 detí v kategórii hlasového divadla. Našťastie kvalita tým neutrpela, v tom sa zhodli obidvaja porotcovia – Jaroslava Čajková z Národného osvetového centra i Peter Vilhan z košického rozhlasu. Autorskú literárnu súťaž reprezentovalo 9 autorov a kvalitu ich tvorby hodnotili: Ján Petrík, Daniela Dubivská a Peter Karpinský.

Záverečný galavečer sa konal v Mestskom divadle, kde boli vyhlásení víťazí súťaží a bodku na 18. ročník dal vydarený kabaret v podaní Pánskej jazdy zo Spišskej Novej Vsi (záverečný ročník dopísala Gabriela Rerková).

Prezentácia (PDF)

Mgr. Ľudmila Hrehorčáková