Jubilant medzi svojimi v knižnici

Náš bývalý kolega Ľudovít Varhánik oslávil 6. marca jubilejné 80. narodeniny. Pozvali sme ho medzi nás, aby nám porozprával o svojej životnej a pracovnej ceste, podelil sa s nami o svoje spomienky a skúsenosti.

Narodil sa takmer nevidiaci v Ruskovciach na západnom Slovensku. V počiatkoch však mal svetlocit. Do školy v Levoči prišiel ako pätnásťročný. Bol od žiakov v škole starší, žartoval s nimi, ale ho aj rešpektovali. Do školy prišiel vedomostne podkutý, mnohé pochytil od súrodencov, ktorí sa doma učili nahlas. Po ukončení školy sa zamestnal vo výrobnom družstve Invalid v Levočských kúpeľoch. Istý čas vyrábal kefy v Sirku na Gemeri. V tých časoch absolvoval kurz telefonistov v Prahe a zamestnal sa v prvej slovenskej automobilke – bánovskej Tatrovke. V jej telefónnej ústredni odpracoval takmer 6 rokov. Odtiaľ sa presťahoval s manželkou Máriou do jej rodného kraja na Spiš. Ako telefonista pracoval v Tatrasvite v Spišskej Novej Vsi. 1. marca 1972 nastúpil za korektora slepeckej tlače do Tlačiarne pre nevidiacich v Levoči. Práca korektora bol iná ako v súčasnosti. Dnes sa texty korigujú v počítači. Vtedy sa matrice vysádzali na zinkový plech. Chybne vytlačené písmeno si korektor označil plastelínou a následne sa chybný bod vyklepal kladivkom. Popri zamestnaní Ľudko vyštudoval levočské Gymnázium  a v marci 1993 sa stal členom redakčného kolektívu. Ako redaktor inicioval vznik ekumenického časopisu Nádej. Prvé číslo vyšlo v marci 1990. V redakcii upravoval príspevky od dopisovateľov, ktoré prichádzali v Braillovom písme a na magnetofónových kazetách. Počas rozvozov knižničného fondu po Slovensku nahrával rozhovory do Prameňa. Inicioval zrod slepeckého stolového kalendára, ktorý prvýkrát vyšiel v r. 1994. Dodnes píše nekrológy do slepeckých časopisov. V SKN bol dlhé roky členom edičnej komisie, v spolupráci so Slovenskou biblickou spoločnosťou v Banskej bystrici dbal o zásobovanie knižničného fondu náboženskou literatúrou. Známy je tiež spoluprácou so Slovenským rozhlasom, kde pôsobil ako dopisovateľ. Ako nám prezradil, v poslednom čase veľa číta, teší sa z vnučky Kristínky a oddychuje v parku na lavičke.

Ďakujeme Ľudkovi za jeho zaujímavé rozprávanie. Výsledky jeho snaživej práce slúžia dnes mnohým. Je pre nás dôkazom toho, že ak sa človek nevzdáva, zdolá akúkoľvek prekážku. Do ďalších dní mu želáme veľa zdravia, pohody a optimizmu.

D. B.  

Ďalšie fotografie: