Keď je Peter Modrý

Znamená to, že ide o dnes už na Slovensku známe a svojím spôsobom jedinečné levočské vydavateľstvo Modrý Peter. Na obálkach jeho kníh sa vyníma modrá farba ako vlajka ohlasujúca šťastnú plavbu – nepochybne knihám tohto vydavateľstva. Pre nás, ktorí sme opäť po mesiaci trávili utorkové popoludnie 16. júna v literárnom klube v SKN, to bolo samozrejme aj stretnutie s majiteľom Modrého Petra Petrom Milčákom. 

Takmer 25 rokov vydavateľskej činnosti, ktorej výsledkom je nespočetné množstvo kníh s dominantným postavením poézie – to je Modrý Peter – vydavateľ, ktorý si síce zvolil neľahkú cestu, no radosť z nových kníh ani v súčasnosti nepominula. Ako Peter Milčák poznamenal, ešte vždy ho dokáže potešiť vydarený rukopis. Najbližšie pripravovaným dielkom je rukopis známeho slovenského básnika – osemdesiatnika Jána Buzássyho. A podľa jeho slov, je na čo sa tešiť. 

Viaceré knihy levočského vydavateľstva boli ocenené ako Najkrajšie knihy Slovenska a Petrovi Milčákovi udelili aj Cenu Ministerstva kultúry za mimoriadne vydavateľské úsilie. Hoci ceny potešia, P. Milčák skepticky dodáva, že inak z nich človek naozaj veľa nemá a nie sú dôležité. “Paradoxne práve po nich som odišiel, znechutený zo situácie na Slovensku, do zahraničia,“ skonštatoval.  

Peter Milčák, ktorý vyrastal v rodine spisovateľa Jána Milčáka a básnikom je aj jeho brat Marián, bol zrejme od začiatku na písanie predurčený. „Mojou najobľúbenejšou knihou bol Smelý Zajko a vďaka mojej mame, ale aj otcovi, ktorí mi v detstve čítavali veľa rozprávok, som si ku knihám vytvoril vzťah aj ja,“ spomína básnik, ktorý je aj literárnym vedcom, prekladateľom a pedagógom. Po Kanade, Varšave a Minsku zakotvil v súčasnosti ako učiteľ na Strednej odbornej škole Majstra Pavla v Levoči. 

Ako básnik debutoval v roku 1989 básnickou zbierkou Záprah pred zimou, v roku 2005 prišla na svet Prípravná čiara 57, v roku 2012 zaujímavá i graficky netradične spracovaná knižka Brum, na ktorej sa ako ilustrátor podieľal jeho syn - výtvarník Jakub Milčák. Aj keď sa autor, ako sám priznal, na dlhý čas odmlčal, je stále pozorovateľom života. Aj to považuje za proces tvorby. Jeho výsledkom nemusí byť nevyhnutne rukolapný dôkaz v podobe knihy. 

Medzi ďalšie zaujímavé literárne počiny patrí jeho Antológia súčasnej slovenskej poézie z roku 2006 prezentujúca 42 slovenských básnikov vydaná v Poľsku, ale aj publikácia Ako sa číta báseň s 27 autorskými interpretáciami, ktorú napísal spolu s bratom Mariánom Milčákom. Môže byť návodom pre tých, ktorí sa nezrozumiteľnosti poézie ako čitatelia obávajú. 
„Ak zanikne poézia, zanikne svet. V poézii je priveľa odpovedí, bez ktorých by sme si na tomto svete neporadili,“ povedal P. Milčák ešte pred rokmi v rozhovore s Jánom Gavurom a dodnes na svojej myšlienke trvá. A ja som skalopevne presvedčená, že s jeho slovami by sa stotožnila väčšina básnikov. Aj pre Petra je totiž poézia bytostná. 

Autor sa s nami napokon podelil aj o svoje čerstvé učiteľské zážitky. Popri prísnom klasifikovaní si užíva aj študentský humor. Slovenčina a literatúra vedia niektorých i poriadne potrápiť, vtipné komentáre žiakov však rozosmejú aj učiteľa. 

Zo svojej autorskej dielne predstavil básnik ukážky z knižky Brum, ktorá, ako uviedol, je viac pre dospelých než pre deti. A ja som mala pocit, že tak trochu vážne, nostalgické i poéziou nasiaknuté rozprávky by mali existovať navždy aj pre dospelých.  

Ani júnový klub neopomenul autorov. Tvorbu predstavili domáci Peter Haško a Ema Malíšková a Ľuboš Korenčík z Bratislavy, ktorý tiež navštevuje literárny klub, ale bratislavský. Autor, s ktorým sme sa mali možnosť stretnúť už na bratislavskom i čingovskom klubovaní, sa prezentoval tromi básňami. Peter Haško, ktorý nás napína príbehmi o Karlovi Mayovi, síce nenapísal ich nové pokračovanie, no pripomenul objavenie Maya istým redaktorom piatou časťou. A napokon sa autorsky predstavila aj čerstvo a úspešne „zmaturovaná“, teda už bývalá levočská gymnazistka Ema Malíšková. Peter Milčák sa podrobne zameral na každého z autorov, chválil i konštruktívne kritizoval. Aj keď podotkol, že jeho názor je subjektívny, vo veľkej miere sa zhodoval s Jánom Petríkom. Necelé tri klubové hodiny sa naplnili otázkami, diskusiou i výmenou názorov.  

Peter Milčák bol hosťom, ktorý našu klubovú atmosféru príjemne obohatil - ľudsky i autorsky. Verím, že jeho myšlienky ostanú hodnotným vkladom do nášho vedomia, o ktorom hneď v úvode stretnutia hovoril. Práve ono nás odlišuje a vytvára jedinečnosť našej existencie. Tak teda, veľa hodnotných a zaujímavých podnetov do vášho vedomia a dovidenia po lete, priatelia!

Ďalšie fotografie:

 Daniela Dubivská