Klubovanie do tretice

Ambíciou literárneho klubu pri SKN v Levoči, ktorý vznikol v apríli 2011, bolo ponúknuť priestor na prezentáciu a vzájomnú konfrontáciu tvorby nielen nevidiacim autorom z Levoče. Už v prvom roku jeho existencie sa však ukázalo, že využívať možnosť vzájomných stretnutí v Levoči je pre autorov, ktorí žijú mimo tohto centra nevidiacich, náročné.

V snahe neuzatvárať sa a dať možnosť pohovoriť si o svojej tvorbe aj autorom z iných kútov Slovenska, vznikla myšlienka doplniť pravidelné levočské stretnutia aj jeho putovným variantom. S názvom Klubovanie na cestách sa začala napĺňať stretnutím autorov na pôde Mestskej knižnice v Bratislave v novembri 2012 a stretnutím v septembri 2013 v Krajskej knižnici Karola Kmeťka v Nitre.

11. júna 2014 sa viac-menej pravidelná zostava členov klubu z Levoče tentoraz vydala do Prešova. Krásne priestorové i príjemné personálne zázemie jej ochotne vytvorili pracovníčky tamojšej Knižnice P. O. Hviezdoslava. V historickej budove knižnice na Hlavnej ulici sa tu okrem Jána Lička, Petra Haška, Emy Malíškovej (všetko autori z Levoče) a Sama Ondriu z Prešova stretli aj ich nepíšuci kolegovia z Levoče a samozrejme, hojne zúčastnení Prešovčania.
Tak, ako na všetkých doterajších stretnutiach klubu, ani na prešovskom Klubovaní nechýbali prizvaní domáci renomovaní autori. Tentoraz Alžbeta Verešpejová a Peter Karpinský. Oboch spája predovšetkým tvorba pre deti a bohaté aktivity súvisiace s profesionálnym či amatérskym divadlom. Danka Dubivská – vedúca klubu a moderátorka stretnutia ich však spolu s Jánom Petríkom v zaujímavej úvodnej besede „vyspovedali“ aj z iných oblastí ich života. Beseda doplnená aj reakciami z publika sa však vždy dotýkala problematiky tvorby a jej publikovania a tak si mohli prítomní odniesť pestrú škálu poznatkov, ktoré poukazovali nielen na vnútorný svet tvorcu, ale aj na cestu jeho diela k čitateľovi.

Obidvaja hostia – vysokoškolskí pedagógovia sa ako členovia porôt viacerých literárnych súťaží venujú tiež mladej, začínajúcej tvorbe. Svoje skúsenosti tak mohli zužitkovať v profesionálne odovzdaných názoroch na tvorbu prítomných autorov, ktorí sa ňou prezentovali v druhej časti stretnutia. Je potešiteľné, že v prípade každého z nich mohli konštatovať talent a naozaj zaujímavé literárne pokusy. V prípade najskúsenejšieho z nich, Jána Lička, najviac ocenili jeho lyrickú báseň s bohatšou metaforikou a vnútorným osobným naplnením, v prípade Petra Haška čisto vypracovanú životopisnú prózu zo života Karla Maya. V tvorbe, ktorou sa prezentovala Ema Malíšková, oboch hostí zaujala otvorenosť, s akou sa vyjadrovala k náboženským témam, ale aj jej pôsobivé metaforické spracovanie myšlienok ostatných básní. Kladne a s pochvalou talentu sa pani Verešpejová a Karpinský vyjadrili aj k próze, žiaľ, jediného prezentujúceho sa „zástupcu“ prešovskej strany Sama Ondriu. Samo, žiak základnej školy, je inak autor, ktorého prvé skúsenosti – podobne ako v prípade Emy Malíškovej – boli už viackrát ocenené aj na renomovaných literárnych súťažiach. Je len jasné, že k rastu ich talentu môžu prispievať aj hodnotenia v rámci takýchto stretnutí. Pravda, ak si z nich vedia odniesť nielen povzbudenie uložené v slovách uznania, ale aj z kritických pripomienok skúsenejších kolegov. Úprimne treba povedať, že aj tých bolo dosť. Zmyslom činnosti klubu i jeho „výjazdových“ stretnutí je práve šanca mať možnosť prvého kontaktu práce autora s čitateľom i s prípadnou odbornou kritikou.
Stretnutie literárneho klubu v Prešove tento zámer naplnilo po okraj. Nielen tým, že poskytlo priestor na vzájomnú prezentáciu a konfrontáciu tvorby zúčastnených autorov. Prínosom je isto aj skutočnosť, že sa ho zúčastňujú i bežní čitatelia, ktorí tak majú možnosť nahliadnuť hlbšie do procesu, v akom vzniká každá poviedka či báseň.

Ján Petrík