Klubovanie na svojej prvej ceste

Keď si už toho podľa svojho úsudku zaznačí veľa a keď zistí, že nie všetko je také, ako by sa mu páčilo, zažiada sa mu ozvať. A aj to urobí. Svojsky, ale aj podľa vzoru, ktorý pri svojom pozorovaní odkukalo od najbližšieho suseda. Jeho prvý prejav (jedno, či spurný alebo nesmelo romantický) zvyčajne ľudí okolo prekvapí. Zhovievavejší ho za to pohladkajú, bezohľadnejší vysmejú.

V tom momente má umenie na výber. Buď sa stiahne a začne poškuľovať po iných aktivitách, ktorými by ukázalo, čoho je schopné, alebo sa zdravo nasrdí a povie si: „Veď ja vám ukážem!" A veru, začína sa ukazovať.

Jeho prvé prejavy sú, pochopiteľne, kvalitatívne rôznorodé. Vtedy je dobre, keď sa v jeho blízkosti nachádza niekto, kto má podobnú skúsenosť, akurát že ju svojou zvedavosťou a postupným nadobúdaním kopancov i pochvál už prekonal.

Asi tak by mohol znieť úvod k tomu, prečo aj pri SKN v Levoči vznikol literárny klub a prečo sa 12. novembra (teda po dvoch rokoch svojej existencie) vybral na cestu mimo svojho pôsobiska, pričom ich plánuje vykonať aj viac. Ich účelom by malo byť nielen to, aby sa možnosť prenosu spomínaných skúseností poskytla aj nevidiacim a slabozrakým autorom žijúcim mimo Levoče.

SKN už totiž dlhší čas ponúka v Dielni časopisu Kultúrno-literárny výber nielen publikačný priestor, ale aj priestor na rady začínajúcim autorom. A ten by sa, veru, mohol využívať aj častejšie. Pritom kde inde, ak nie v SKN (ktorá navyše participuje aj na organizovaní DMH) by sme mali vedieť, že medzi nevidiacimi a slabozrakými je pozoruhodné množstvo autorov, ktorých tvorba sa vyrovná tvorbe ostatných začínajúcich autorov na Slovensku, ba mnohá ju aj vysoko prekračuje?

Vďaka pochopeniu riaditeľov dvoch organizácií (SKN v Levoči a Mestská knižnica v Bratislave), Františka Hasaja a Juraja Šebestu, vytvorili ľudia z knižnice a redakcie na Oddelení pre nevidiacich MK veľmi príjemné podmienky na prvé takéto stretnutie. Zúčastnila sa ho nielen prizvaná verejnosť ale aj tí, od ktorých sa veru bolo čo naučiť. Na stretnutie prijali pozvanie básnici Ľubomír Feldek a Erik Ondrejička. A nebolo to len preto, že pán Feldek, ako sa sám kajúcne a s úsmevom priznal, má voči nevidiacim tridsaťročný rest, keď nemohol prijať pozvanie na besedu do Levočskej knižnice. Rady oboch spisovateľov autorom, ktorí sa odhodlali prečítať svoje básne či poviedky, boli v tej chvíli najpovolanejšie, aké sa im mohli dostať. Práve o ne nám šlo najviac.

Každá literatúra a každý jej autor žije aj v istom literárnom kontexte, bolo by teda nerozumné nepovypytovať sa hostí aj na to, aký bol ten ich. Už aj vzhľadom k tomu, že ho dodnes vytvárajú. Obaja páni sa hneď v úvode stretnutia o ňom vo viacerých smeroch zmienili a tak si mohli prítomní, začínajúcich autorov nevynímajúc, vytvoriť predstavu aj o ich ceste k tvorbe.

Keď sa už takto vraciame na začiatok, povedzme ešte, že stretnutiu v rámci programu nazvaného Klubovanie na cestách predchádzala komentovaná prechádzka starou Bratislavou a tak si mohli autori vychutnať aj historického a umeleckého ducha tohto mesta schovaného v jeho múroch.

A keď sme opäť pri autoroch, spomeňme aj ich mená. Z Levoče svoje práce prezentovali Peter Haško, Ema Malíšková a Klára Mirgová, z Bratislavy Ľuboš Korenčík, Peter Gelffer a Eva Barániková. Podujatia sa moderátorsky zhostila vedúca literárneho klubu z Levoče, redaktorka Daniela Dubivská, pekné zázemie všetkým vytvorili pracovníčky knižnice Milada Šudíková a Helena Mlejová.

Nám zostáva už len veriť, že rovnako vydarené budú aj ďalšie plánované Klubovania na cestách.

Ján Petrík