Klubovanie s Jurajom Kuniakom ako „Púť k sebe“ a k nám
Jedna z vecí, ktorá ma zaujala hádam najviac – básnik, prekladateľ a vydavateľ Juraj Kuniak, rodák z Košíc, avšak dnes už obyvateľ Banskej Bystrice, takto nazval jednu zo svojich kníh. Celý život putujeme k vlastným koreňom a aj k sebe. Naše smerovanie nie je nastavené len voči iným ľuďom, aj keď sme nepochybne a nanajvýš tvory spoločenské. Poeticko - prozaický experiment autora je zaujímavo riešenou literárnou freskou jeho autentických zážitkov a pocitov, kde nechýba zamyslenie ani humor.Ale po poriadku. V poradí tohtoročné tretie Klubovane na cestách, ktoré sa uskutočnilo v utorok, 10. novembra 2015, tentoraz vo Verejnej knižnici Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, začalo pre osadenstvo SKN už dopoludnia, keď sme sa vydali na cestu. Ani kolóna áut tesne pred cieľom a spadnutý strom na ceste, na ktorého likvidáciu sme si museli počkať, nenarušili našu literárnu púť do B. Bystrice. Klubovanie sme odštartovali o 13. hodine už v nových priestoroch pobočky knižnice na Jilemnického ulici, kde jej zamestnanci sídlia iba od septembra tohto roka. Kreatívne prostredie knižnice nám spríjemnilo nasledujúce štyri hodiny literárno - autorského maratónu.
Juraj Kuniak, ktorý je od roku 1990 aj majiteľom vydavateľstva Skalná ruža, prekvapil ako hosť výdatnou nádielkou rozprávačského talentu. Pomedzi humorné spomienky a čítanie vlastnej tvorby, či už z knihy Púť k sebe alebo najnovšej básnickej zbierky, ktorú nazval Za mestom, si bolestne spomenul aj na tragédiu medicínsko - horolezeckej expedície, keď v roku 1990 zahynula väčšina zo 45 horolezcov. Ako dodal, na výpravu šiel ako novinár, ktorý chcel o výstupe na Pamír napísať, no po tragédii k tomu nikdy nedošlo. Bolesť zo straty mnohých životov je vždy prítomná a knihou nedefinovateľná. Napriek tomu sa autor vyznal. „Písanie je pre mňa všetkým,“ odpovedal na otázku, aké miesto zastáva v jeho živote vlastná tvorba. A zaujímavosťou je, že poslednú básnickú zbierku mu vydalo práve levočské vydavateľstvo Modrý Peter, čo ho potešilo i poctilo.
Juraj Kuniak si humorne a s odstupom času zaspomínal aj na svoje prvé nesmelé kroky v oblasti poézie, keď publikoval v Novom slove, ale aj v prílohe Smeny alebo v českých časopisoch, ale aj na emotívne stretnutie s básnikom Milanom Rúfusom, ktorý jediným krátkym slovom odobril kvalitu jeho poézie. „Sedel som na schodoch pri jeho byte a čakal naňho. Odrazu mi ktosi položil ruku na plece a ospravedlňoval sa mi, že mešká, lebo bol v záhrade, kde bolo veľa buriny. Vytiahol som z vrecka svoje básne a dal mu ich prečítať s otázkou, či si myslí, že moja poézia je už zrelá na publikovanie. Ja by som za ten čas, kým čítal mojich pár básní, prečítal tri knihy, ale on po tom dlhom mlčaní povedal: „Je.“ Dodnes toto jediné slovo slovenského velikána poetiky Rúfusa považuje za najväčšiu básnickú školu svojho života.
Básnik, spisovateľ, ale i prekladateľ odpovedal aj na otázky početného publika. To sa dostavilo nabité pozitívnou energiou a schopnosťou zaujímavo komunikovať, z čoho bolo možné usúdiť, že literatúra nie je v ich živote len periférnou záležitosťou. Najmä zrakovo hendikepovaní majú záujem spoznať tvorbu súčasných básnikov, ktorých by si radi prečítali aj v braille. Na otázku, či budú tieto knihy pribúdať, odpovedal aj riaditeľ SKN František Hasaj. Napokon Juraj Kuniak s hrdosťou prehlásil, že jeho najvzácnejšou knihou je jeho zbierka básní v braillovom písme, ktorú dostal ako dar od SKN. Autor levočského literárneho klubu Peter Haško mu z nej dokonca na požiadanie prečítal. Ide totiž naozaj o jedinú knihu, ktorú si sám prečítať nemôže.
A napokon kruh klubovania uzavrel vklad našich autorov. Ani tentoraz ich počet nebol chudobný. Zatiaľ čo Levoču zastúpili spomínaní Peter Haško a básnik a autor dvoch básnických zbierok Ján Ličko, Banskú Bystricu prezentovali Renáta Oláhová, Alica Gajanová, Josef Zbranek a bonusový recitátorský hosť Ondrej Rosík. Pripomínam, že nejde o nováčikov, ale autorov, ktorí sa objavujú každoročne na súťaži Dni Mateja Hrebendu a sú na nej úspešní a oceňovaní.
Ján Ličko opäť predviedol svoj autorský, ale aj recitátorský talent – básne zarecitoval spamäti a s emóciami, čo ocenil aj Juraj Kuniak. Peter Haško nesklamal svojou zaujímavou a opäť veľmi kultivovane napísanou desiatou „ságou“ zo života Karla Maya. Zatiaľ čo Alica Gajanová prišla osloviť publikum intímnou poéziou, Renáta Oláhová pridala k poézii aj prozaické, až rozprávkovo ladené texty. Josef Zbranek, známy aforista, prekvapil tentoraz poéziou o matke a rozosmial opäť aforizmami, ktorých úroveň ohodnotil básnik Ján Petrík superlatívom „porovnateľné s renomovanými aforistami v rámci Slovenska i Česka“.
Juraj Kuniak a Ján Petrík sa v hodnoteniach jednotlivých autorov vzácne zhodli, čo sa tiež javí ako meradlo a ukazovateľ miery objektivity.
Moderátorka podujatia Daniela Dubivská napokon poďakovala vedeniu banskobystrickej knižnice – riaditeľovi Petrovi Klincovi aj manažérke Soni Šóky, ktorá pôdu pre podujatie spolu s SKN zodpovedne a ukážkovo pripravila. Ďalšie klubovanie bolo podnetnou sondou do duše autorov, našich čitateľov i objavovaním nových či staronových dimenzií sveta literatúry, ktoré osobným vkladom v nemalej miere obohatil Juraj Kuniak. Avšak rovnakou mierou autori, ktorí svojím úsilím vo vlastnej tvorbe chcú smerovať ku kvalite a neboja sa stáť v ringu s neúprosnou, no dobre mienenou kritikou. Veľa šťastia všetkým a dovidenia do ďalšieho kreatívneho klubovania, akým bolo aj to banskobystrické. Vďaka všetkým za bohatú predvianočnú nádielku zaujímavej literárnej tvorby!
Daniela Dubivská
Prihlásenie
Vyhľadávanie
ANKETA
