Literárna plavba s Mariánom Milčákom
Keď som sa vlani odhodlávala pozvať na literárny klub do SKN básnika a lídra vydavateľstva Modrý Peter Petra Milčáka, uvedomila som si, že iba štartujem. V akom zmysle? V tom, že v milčákovskom tandeme nie je jediným literárnym tvorcom a okrem neho je celoslovensky známy tiež jeho otec, spisovateľ Ján Milčák i jeho brat – básnik Marián. Napohľad jednoduchému pozvaniu predchádzali isté prekážky. Básnik Peter Milčák bol dlhý čas v zahraničí a načasovať stretnutie s ním bolo komplikovanejšie. Napokon sa podarilo... a vydarený bol aj klub s jeho vkladom.V tom čas mi už hlavou prebehla myšlienka tento vzácny literárny trojlístok nenechať len tak načatý. A tak do SKN napokon zavítal aj Ján Milčák. Aj keď sme termín vzhľadom na jeho zdravotné problémy presunuli, oplatilo sa. Opäť vydarené stretnutie naplnené literárnymi chuťami po okraj. V jeho rozprávkovo-literárnom svete nám bolo príjemne.
A to som už nemohla obísť posledného člena spisovateľskej posádky Mariána, ktorý odštartoval vo štvrtok, 29. septembra náš prvý domáci poprázdninový literárny klub. Aj toto stretnutie bolo predurčené na príjemnú cestu literárnym svetom.
Básnik, prekladateľ a literárny vedec, ktorý oslávil začiatkom septembra 56. narodeniny, vydal osem básnických zbierok, v roku 1989 debutoval knižkou Priestupný rok. Deviatu básnickú zbierku pripravuje. Obsiahne i básne, ktoré Marián Milčák predstavil na klubovom stretnutí. Ich dôležitým rozmerom je hľadanie zmyslu dní, života, existenciálne témy siahajúce do hĺbky nášho poznania, ktoré však ostáva plné otáznikov. Básnik sa pýta, či naša existencia končí pozemskou púťou alebo pokračuje inou dimenziou. Aj ako básnik skúma hranice ľudskej existencie, ktorá odjakživa zamestnávala a zamestnáva mysle filozofov i vedcov či mystikov.
Avšak ešte pred básňami sa s nami podelil o novú rozprávku. Tá v sebe nezaprela prvky poetiky, ktoré v čitateľovi vzbudzujú pocit tajomna i „láskania slovíčkami“. Aj preto načrel v rozprávaní do svojho detstva. Spomenul si napríklad na film poľského režiséra Romana Polanského Ples upírov, ktorý si pozrel potajomky s bratom Petrom v odraze zrkadla a vlastnú babku si potom, vďaka tomu, že mávala štólou, pomýlil v noci s upírkou. „Ako chlapec som bol dosť bojazlivý a plachý, takže som mal vtedy veľký strach,“ zaspomínal si s úsmevom. I na to, že jeho detstvo je previazané spomienkami na klopkajúci písací stroj z otcovej ambulancie a tými nemej príjemnými stretnutiami s otcovými ranenými a krvácajúcimi pacientmi v jeho lekárskej praxi. Aj keď svoje detstvo opísal napriek tomu ako veselé a dobrodružné.
Prekladateľ priznal, že hoci preložil aj jednu básnickú zbierku z ruštiny, jeho doménou je preklad z poľštiny. Zdokonaliť si ju mohol aj vďaka pedagogickému pôsobeniu vo Varšave a Katoviciach ako lektor slovenského jazyka. V súčasnosti vyučuje na Filozofickej fakulte P. J. Šafárika v Košiciach dejiny a teóriu slovenskej a svetovej literatúry. V roku 1992 získal prémiu Literárneho fondu za básnickú zbierku Pevné hviezdy. Hosťujúci básnik v druhom polčase klubu odbornými radami literáta a pedagóga inšpiroval aj našich autorov. Básnik Ján Ličko si za báseň Nadohmat odzrkadľujúcu porovnanie sveta vidiacich a nevidiacich vychutnal zaslúženú odmenu, a to nie len v podobe potlesku. Marián Milčák ocenil dokonalosť jeho verša aj pôsobivosť básnickej výpovede i metafor.
Novou tvárou na klube bola vo štvrtok stredoškoláčka Lucia Migačová z Popradu. Začínajúca autorka v rámci svojej klubovej premiéry predniesla básne a vypočula si rady dvoch básnikov – Mariána Milčáka a Jána Petríka. Odporúčania na čítanie súčasnej poézie by mali autorku zorientovať v princípoch poetiky a pomôcť jej pracovať na originalite vlastných textov.
Ďalší do mozaiky názorov si v rámci životopisu Karla Maya pripísal aj Peter Haško. Hoci sme na klube už príbeh o vydavateľovi Karla Maya počuli, Marián Milčák ho hodnotil ako nový. Zaujímavým postrehom bolo odporúčanie „obrúsiť literárny jazyk.“ „Na každom slove záleží,“ dodal na margo hodnoty umeleckého literárneho textu.
Komornosť týchto stretnutí potvrdil jednoduchý matematický dôkaz – na klub sme prišli jedenásti. Toto číslo však určite nenaznačuje len svoju aritmetickú hodnotu – verím, že hmatateľne spája spriaznencov farbistého literárneho sveta. Loď so slovami nás príjemne rozhojdala a napokon dopravila do prístavu. Tak opäť nabudúce!
Ďalšie fotografie
Daniela Dubivská
Prihlásenie
Vyhľadávanie
ANKETA
