Literárna vychádzka na Kohlwald
Teplý a slnečný október nás priam vyzýval na literárnu vychádzku, ktorú sme v máji pre nepriazeň počasia odložili. Cieľom vychádzky bol Kohlwald (Uhliská), pamätné miesto stretávania štúrovcov v čase, keď Ľudovít Štúr pôsobil na levočskom lýceu. Bolo to obdobie predrevolučných rokov 1844 – 1848. Počas víkendov prichádzali mladí štúrovci na miesto bývalého majera neďaleko Levoče, tu rozvíjali svoje debaty, tvorili, recitovali, duchovne aj literárne zreli.
24. október sme si nevybrali náhodou. V tento deň sa už po ôsmykrát konalo pri soche Ľudovíta Štúra na Námestí Majstra Pavla v Levoči spomienkové stretnutie „Deň Ľudovíta Štúra“ pri príležitosti 198. výročia jeho narodenia. Organizátorom podujatia boli miestne výbory Matice slovenskej v Levoči, v Poprade, v Spišskej Novej Vsi a Mesto Levoča. Po príhovoroch predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča, primátora Levoče Miroslava Vilkovského a ďalších účastníkov zazneli piesne v podaní dievčenského speváckeho zboru Iuventus Pedagogica z Levoče.
Pokračovaním slávností bola spomínaná literárna vychádzka, ktorú sme absolvovali so žiakmi Strednej odbornej školy pre žiakov so zrakovým postihnutím v Levoči i s deťmi Základnej školy v Granč - Petrovciach a s niekoľkými matičiarmi. Našou sprievodkyňou bola pani učiteľka Margita Antašová, ktorá túto cestu absolvovala napriek svojmu pokročilému veku rezkým krokom, tak ako každoročne. Z jej úst sme sa pri pamätných lipách a múroch bývalého statku dozvedeli veľa, pretože toto miesto a štúrovská generácia sú jej srdcovkou. Zaujala nás aj báseň Lipka v podaní Jolany Prochotskej, predsedníčky Miestneho odboru Matice slovenskej v Spišskej Novej Vsi, ktorej autorom je sám Ľudovít Štúr.
Zo stretnutia sme odchádzali s dobrým pocitom na duši, ktorý vyvieral z odhodlania a nadšenia mladých štúrovcov, o ktorom sme práve počuli. Pekné počasie tento pocit iba umocňovalo a Vám ostatným doporučujeme cestu na „Malý Devín“ po stopách štúrovcov absolvovať tiež. Takto totiž nazvali zanietení matičiari Kohlwald pri Levoči. V tomto prípade naozaj platí, že je lepšie raz vidieť a zažiť ako stokrát počuť.
Daniela Bonková
Ľudovít Velislav Štúr:
Nad tebou ma srdce bolí,
Že vysýchaš, že uvädneš ,
Že už skoro dolu padneš.
Kto ťa sadil, opatroval,
Tomu bych sa požaloval,
Povedz, lipka, kto ťa sadil,
Kto mi prvé roky sladil?
Ten už zblädnul, on spočíva,
Čierna zem ho dávno skrýva,
Ty sa za ním lipka zvíjaš,
Preto vädneš a pomíjaš.
Kde sú husté tône tvoje,
Ty v nich hry a druhov roje?
Všetko zmizlo to s tôňami,
Kdesi to tam za horami!
Leš stojí ešte lipka milá,
Neprišla nám ešte chvíľa,
Keď ty i my sa minieme,
Roztratíme, pohynieme.