Literárne i „neliterárne“ zamyslenia s Erikom Grochom

Sú stretnutia s ľuďmi, o ktorých potom ešte dlho premýšľate, rekapitulujete. Odchádzate z nich „napojení“ múdrosťou, skúsenosťou i citlivým vnímaním sveta, ktorý nás prekvapuje v dobrom i zlom. Odrazu akosi precitnete a kladiete si otázky, ktoré ste si možno dlho nepoložili, dáte sa uniesť momentálne ponúkanou inšpiráciou. Ak o takom stretnutí hovorím, nie je mojou fikciou, ale už „uskutočnenou“ skutočnosťou.

Mám na mysli septembrový literárny klub s hosťujúcim básnikom, vydavateľom a prekladateľom Erikom Grochom, ktorý svoj esprit básnika ponúkol aj komornej skupinke priaznivcov literatúry na štvrtkovom literárnom klube 25. septembra. V tomto kontexte dátum vlastne ani nie je podstatný. Ten uvádzam pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť, kedy sme sa stretli. Podstatná bola takmer 4-hodinová literárno-umelecká rozprava nielen o spisovateľoch a literatúre, ale aj o vede, bytí, nazeraní na svet, o trochu zrýchlenom kolotoči dní, počas ktorých nám niečo uniká. Ako autor poznamenal, hoci si zrýchlenosť tohto sveta uvedomuje a nevníma ju pozitívne, ostáva optimistom. Tvorí, pracuje, vyberá si stretnutia s ľuďmi, s ktorými si má čo povedať. Doposiaľ deväť vydaných básnických zbierok, rozhlasové hry, vydavateľská a prekladateľská činnosť, tvorba pre deti a množstvo ocenení nielen doma, ale aj v medzinárodnom kontexte – to je úspešná bilancia 57-ročného autora, rodáka z Košíc. Rád chodieva do prírody a preto spel od začiatku k tomu, aby žil v jej lone, dnes neďaleko Levoče, v krásnej oblasti Levočských vrchov, v obci Uloža.

Erik Groch sa netajil tým, že ho kluboví autori Ema Malíšková a Peter Haško svojou tvorbou príjemne prekvapili. Ema tromi novými básňami a Peter siedmou časťou rozprávania o Karlovi Mayovi, na ktorú boli zvedaví aj tí, ktorí si vypočuli tie predošlé. Veď takmer tri mesiace, ktoré uplynuli od posledného literárneho klubu, boli dostatočným dôvodom na zvedavosť.

Erik Groch odporúča čitateľom, ktorí sa chcú o ňom dozvedieť viac, svoju básnickú zbierku Druhá naivita z roku 2005. Slovenská poetka a literárna vedkyňa Viera Prokešová o Druhej naivite v recenzii hovorí: „Grochove básne čitateľa unášajú svojím čistým jestvovaním. Autor s ničím a nikým nepolemizuje, nie je rétorom, iba s takmer asketickou tvárou pripomína minulé a trvácne, prítomné a trvácne, budúce a trvácne, teda všetko, čo nás presahuje, čo je nad nami i v nás. Autorov spôsob básnického myslenia je náročný a priam vedecky presný, no pritom akoby vo večnom úsvite veršov tuší slnko, ktoré preniká spoza čiernych riadkov.“

Súdiac podľa ohlasov komornej klubovej zostavy /14 ľudí/ bolo rozprávanie Erika Grocha inšpirujúce a mnohovrstevné. Otázky prítomných nadobudli aj rozmer „zamýšľania sa.“ Spisovateľ prezradil, čo ho zaujíma, že už roky žije bez televízie a odoláva braku a komercii, sleduje talentovaných autorov a číta dobré knihy. „Čím som starší, tým som mäkší a nežnejší, láskavejší,“ tvrdí o sebe autor. Jeho vyvoleným a obdivovaným básnikom je Paul Celane.

Svojim čitateľom odporúča okrem poézie aj jednu zo svojich rozprávkových kníh s názvom Píšťalkár ocenenú ako Najkrajšiu detskú knihu roku 2006. Predstavte si putovanie nahého človeka, ktorý nevidí dôvod na to, aby sa obliekol, nevie, kam kráča, a nepremýšľa ani o tom, prečo píska stále tú istú pesničku. Ale keďže knihy majú byť prekvapením a zážitkom, niečím, na čo sa tešíme a čo chceme po kúskoch odhaľovať, viac vám prezrádzať nebudem.
 
Len toľko, že ďalší literárny klub sme si naplánovali tentoraz v bratislavskej mestskej knižnici 15. októbra v rámci Klubovania na cestách. Jeho hosťom bude známa slovenská poetka Mária Ferenčuhová a ja vás na spoločný literárny duel bratislavského a levočského klubu srdečne pozývam.

Daniela Dubivská