Namiesto jari

Som presvedčený, že tohtoročná zima naučila absolútne každučkého človeka žijúceho v našom geopriestore, kedy je prvý jarný deň a tak ho ani neuvádzam. Ja navyše viem, že je to aj deň rovnodennosti, ergo ekvinokcie, na čom nemá zásluhu moja vedomostná úroveň, ale len prostá túžba všemožne zistiť, kedy tu už tá očakávaná jar bude. Ekvinokciu som teda na webe našiel, ale to, kedy a či tohto roku jar vôbec príde, som sa nedozvedel.

Vedieť o jej príchode niečo bližšie, bolo pre nás, ktorí sa organizačne motkáme okolo Literárneho klubu pri SKN v Levoči, dôležité najmä preto, lebo naše druhé tohtoročné stretnutie malo byť jarné. Nakoniec sa, samozrejme, konalo. 21. marca. Prišlo nás však o štipku menej, pretože chladné počasie niektorých skalných prinútilo sedieť doma s prechladením. Aktivita ostatných, našťastie, jeho poslanie aj tentoraz naplnila až po okraj. A čo jar? Ukázalo sa, že u nás sa predsa len konala. Bravúrne ju zastúpil hosť stretnutia, básnik a dramatik, jednoducho spisovateľ Janko Mičuch.

Aby bolo jasné, Janko je mojim veľmi dobrým priateľom, v čase mojej práce v Slovenskom rozhlase navyše aj prispievateľom do relácií, ktoré som pripravoval. Aj preto viem, že jeho „pohodovosť", ktorou v ten deň naplnil miestnosť, je jeho prirodzenou vlastnosťou. Celkom isto sa do nej nemusel štylizovať, tak ako sa nikdy neštylizoval ako básnik, humorista, či rozhlasový dramatik a tvorca iných žánrov. Jeho svojsky jemný, skôr sebaironizujúci, a k iným láskavý humor, sa preniesol medzi nás nielen z jeho odpovedí na otázky ale aj z ukážok jeho tvorby. Je pomerne rozsiahla a tak sme sa dostali len k ukážkam z jeho básnického debutu Ticho, tichšie, horúco a z krátkej i dlhšej humoristickej tvorby pre rozhlas. Svoje rozhlasové hry a ďalšiu tvorbu aspoň spomenul. Vy si ju však priamo uverejnenú (texty), prípadne uloženú v odkazoch (zvuk) môžete nájsť na jeho webovej stránke http://micuch.sk/  .

Ani tentoraz sme nezaváhali a prítomnosť hosťa sme využili aj na to, aby sa i on vyjadril k prácam členov klubu. Kým náš „mayológ" Peťo Haško, sa na stretnutí len zastrájal, že sa k svojím životopisným statiam zo života Karla Maya opäť čoskoro vráti, Klára Mirgová a Ema Malíšková sa nedali dvakrát núkať. Aj keď som to už konštatoval v inej podobe, opäť sa mi žiada povedať, že rozdiel medzi úrovňou ich prvých literárnych pokusov a toho, čo prinášajú na terajšie stretnutia je veľmi výrazná.

A tak som si z jarného stretnutia literátov v SKN mohol odniesť dva potešiteľné poznatky. Prvým je, že jar nemusí byť len záležitosťou astronómie, robia ju aj dobrí ľudia. Druhým, že ak si takí ľudia vedia pomôcť, aj v spleti literárnych snov, pojmov, kvalít a často aj smutnej reality, môže byť jarne a teda konečne veselo aj inde (Milá, dlhá zima!).

Ján Petrík