Od rozprávok k Mayovi
Myšlienka, pozvať na stretnutie literárneho klubu pri SKN ako hosťa spisovateľa pre deti, prozaika a dramatika, Levočana Jána Milčáka, zrela v plánoch vedúcej klubu Danky Dubivskej už dlhší čas. Konkrétnejšie kontúry dostala po minuloročnom júnovom stretnutí klubu, na ktoré prijal pozvanie jeho syn, básnik, prekladateľ, literárny vedec a vydavateľ Peter Milčák.Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči organizuje ročne niekoľko desiatok besied autorov s ich čitateľmi. Beseda s hosťom na pôde literárneho klubu je však vždy komornejšia a je viac orientovaná na špecifiká tvorby. Už aj preto, že každý prizvaný hosť má možnosť vyjadriť sa k tvorbe, ktorou sa na stretnutí prezentujú jeho členovia. Inak tomu nebolo ani 5. apríla za prítomnosti Jána Milčáka.
Mať medzi sebou skúseného autora s takou bohatou tvorbou (3 knihy próz, 1 zbierka básní, 7 divadelných hier, 16 kníh pre deti a mládež, 30 rozhlasových hier) a neopýtať sa ho na jej spojenie so životom, by bolo premrhaním šance dozvedieť sa aspoň čosi z bohatstva prepojenia týchto dvoch fenoménov.
Ak si pán Milčák hneď v úvode zaspomínal na svoje roky detstva poznačené 2. sv. vojnou, nezabudol upozorniť na jej nezmyselnosť a strádania, ale aj na to, ako si vďaka rodičom cez čítanie už ako dieťa obľúbil literatúru. Aj keď po krátkom štúdiu na Pedagogickej škole v Košiciach nakoniec vyštudoval medicínu, ako autor jej zostal verný dodnes. Práca lekára ho donedávna obohacovala aj mnohými príbehmi z bežnej praxe. Nikdy mu však nevzala čas a chuť komunikovať so svojimi čitateľmi a poslucháčmi prostredníctvom sily a mágie slova. Aj vďaka tomu sa mohli zúčastnení členovia klubu stať prvými verejnými poslucháčmi jeho najnovšej rozprávky o perine, ktorá snežila.
Ako sa priznal, k jeho tvorbe sa ako prví zvyknú vyjadrovať jeho synovia. Oni sú tí, na kom si môže overiť jej schopnosť prihovárať sa svojmu adresátovi. Dokonca tomu najbližšiemu. Zo spomínaných 16 kníh, ktoré napísal pre deti, je päť venovaných každému z jeho vnúčat.
Práve v tej súvislosti sa v diskusii vynorila aj otázka, či svetu jeho rozprávok, v ktorých veľmi často vystupujú deti a starí ľudia, deti rozumejú. Odpoveďou bol autorov výpočet postáv z jeho knihy Jonatán malý ako omrvinka, ktorá je plná aj iných postáv a autorovo presvedčenie, že svet detí a ich starých rodičov má k sebe nesmierne blízko. Myslí si teda, že by im mali byť zrozumiteľné.
V rámci prezentácie svojej tvorby sa v klube predstavil opäť Peter Haško, ktorý už dlhší čas prináša na stretnutia nové, práve vznikajúce časti životopisnej prózy o spisovateľovi Karlovi Mayovi. Hosťovi klubu neušlo, že Peter je dobrý rozprávač a fabulátor. V otvorene vyslovenom, no úprimne mienenom názore skúseného prozaika ho však upozornil, že plocha životopisného románu je pre autorov, ktorí svoje literárne skúsenosti ešte len nadobúdajú, náročným sústom. Bolo by preto dobré, ak by sa v rámci akejsi „prípravy na väčšie plátna“ istý čas venoval len kratším prozaickým útvarom s rôznou tematikou. Podľa jeho názoru by mu umožňovali získať širšie, štylisticky bohatšie autorské skúsenosti.
Šesťročná existencia klubu ukazuje, že rady hostí sú širokospektrálne. Od chvály s veľkou toleranciou až po tvrdšie mienené kritiky. Doteraz sa ani raz nestalo, aby najmä tie druhé neboli mienené úprimne. Je už na autorovi, čo si z nich vie vybrať. Podstatou stretnutí literárneho klubu je však práve možnosť takejto konfrontácie. Ak rokmi prinesie svoje výsledky, nebola márna. Nehovoriac už o tom, že pre začínajúceho autora nie je márna ani možnosť nahliadnuť do zákulisia života a tvorby skúsenejších autorov.
Ján Petrík
Prihlásenie
Vyhľadávanie
ANKETA
