Osobnosti historickej Levoče v podaní doc. Ivana Chalupeckého

11. apríl 2013 bol dňom nášho ďalšieho stretnutia s historikom a archivárom doc. Ivanom Chalupeckým. Cieľom jeho návštevy v SKN boli spoločné „slovné“ potulky históriou Levoče s čitateľmi. Zaujímavé rozprávanie doc. Ivana Chalupeckého bolo zamerané na osobnosti historickej Levoče, po ktorých sú pomenované námestia a ulice nášho mesta.

Nepochybne najvýraznejšou osobnosťou, ktorej meno sa zachovalo v názve hlavného námestia a ktorý vyrezal najvyšší gotický oltár na svete (18,6 m), nachádzajúci sa v kostole sv. Jakuba v Levoči, je Majster Pavol. Do Levoče prišiel okolo roku 1500, jeho rodisko nepoznáme, rovnako ani jeho priezvisko. Príčinou tohto neradostného stavu bol pravdepodobne veľký požiar, ktorý zachvátil Levoču v r. 1550, počas ktorého zhorela väčšina archívnych dokumentov. Prvá písomná zmienka o jeho pobyte v Levoči pochádza z roku 1506, kedy sa stal členom prestížneho spolku Bratstva Božieho tela. Priženil sa do rodiny bohatého levočského mešťana Melchiora Mesingsloera, ktorý bol viackrát levočským richtárom. Zobral si za manželku jeho dcéru Margitu, spolu mali štyri deti. Posledný písomný doklad o Majstrovi Pavlovi je z roku 1537. Dom, v ktorom Majster Pavol žil a tvoril sa zachoval do dnešných čias. Majster Pavol vytvoril mnoho ďalších významných diel nielen pre farský kostol v Levoči.

K výrazným osobnostiam, ktorí v Levoči žili a pôsobili patril kňaz Štefan Klubert (1919 – 1986), rodák zo Spišskej Novej Vsi. Mal veľkú túžbu stať sa misionárom. V dobrej viere byť na misie kvalitne pripravený, rozhodol sa vyštudovať aj medicínu. Tento jeho krok nebol plne pochopený a dostal sa do potýčky s biskupom. Po urovnaní sporu pokračoval v štúdiu medicíny, ale v r. 1950 ho totalitný režim internoval. Pôsobil v Močenku, v Ľubici, od r. 1953 v Levoči. Od r. 1975 do svojej smrti bol okresným dekanom. Bol vzorom kňaza a človeka, naplneného láskou ku svojim kaplánom a všetkým ľuďom. Vynaložil veľké úsilie na reštaurovanie hlavného oltára v Chráme sv. Jakuba, bočných oltárov a iných vzácnych pamiatok. Podieľal sa na organizovaní a príprave 33 odpustov na Mariánskej hore. Bol aj literárne činný, napísal mnoho článkov do katolíckych novín, svätovojtešského kalendára a iných časopisov.

Po Jozefovi Czauczikovi (1780 – 1857) je v Levoči pomenovaná ulica. Bol to známy levočský maliar a portrétista. Je autorom veľkého oltárneho obrazu Krista kráčajúceho po mori v evanjelickom kostole v Levoči a oltárneho obrazu v Kostole sv. Ducha. Využil možnosti Dagerotypie a jeho posledné portréty vznikali na základe fotografickej prílohy.

Gustav Hermann (1817 – 1898) bol obchodník, po ktorom je v Levoči pomenovaná ulica. Narodil sa v Banskej Bystrici v bohatej kupeckej rodine. V r. 1844 sa prisťahoval do Levoče, neoženil sa. Svoj majetok venoval na dobročinné účely a na záchranu pamiatok v Levoči.

Viktor Greschik (1862 – 1946) bol botanik a odborný učiteľ. Pôsobil v Kežmarku, neskôr ako riaditeľ katolíckej školy v Levoči. Zaoberal sa štúdiom flóry Spiša, Tatier a susedných oblastí – poľskej, ukrajinskej, maďarskej. Zhromaždil veľký herbár rastlín.

Ján Henckel – narodil sa v Levoči v r. 1481. Po absolvovaní univerzity vo Viedni sa stal v r. 1513 levočským farárom. Bol nadšencom humanizmu a so súhlasom mestskej rady pozval za rektora levočskej školy anglického humanistu Leonarda Coxa. S ich názormi sa nezmierili niektorí konzervatívni Levočania. Henckel odišiel do Košíc a odtiaľ do Budína, kde sa stal spovedníkom kráľovnej Márie Habsburgskej. Neskôr sa stal farárom a kanonikom vo Vroclavi, kde v r. 1535 zomrel. Henckel počas svojho pôsobenia v Levoči v r. 1513 – 1521 spojil knižnice troch kostolov i súkromné knižnice a vytvoril knižnicu pozostávajúcu z 500 kódexov a prvotlačí. Knižnicu umiestnil do prístavby nad severnú predsieň kostola sv. Jakuba.
 
Touto cestou doc. Chalupeckému ešte raz ďakujeme za zaujímavé a poučné informácie.           D. B.