Plavba s Igorom Šabekom – do sfér života i umenia

Spovedať hosťa, u ktorého od začiatku predvídate, že sa dozviete nielen, čo chcete, je vždy povzbudivé. Vedie vás to od otázky k otázke a vy si poviete – v plavbe môžeme pokračovať, veď aj vlny hovoreného slova majú svoju príjemnú rezonanciu a prekvapivé momenty. A u hosťa ako je Igor Šabek o to viac, pretože pán s príjemným mikrofonickým hlasom nás v rozprávaní zaviedol naozaj na viaceré zaujímavé miesta – či už do divadla, na železničnú stanicu alebo do kabínky načítavateľa. Všetko z toho tvorilo tú príjemnú dvojhodinovú plavbu, o ktorej som sa pred chvíľou zmienila. Náš literárny klub sme si užili v utorok popoludní – 24. septembra v SKN po dvojmesačnej letnej prestávke.

Herec, moderátor, spisovateľ i načítavateľ kníh má v SKN svoju stabilnú pozíciu už roky. A k nej možno pridať i slovo – rekordnú. V našej knižnici načítava knihy už úctyhodných 45 rokov a na svoje konto si pripísal rovnako krásny počet načítaných kníh rôznych žánrov – je ich 800, a samozrejme, aj časopisov. „Neviem, či sa mi podarí dotiahnuť to do štvormiestneho čísla, ale pokúsim sa,“ dodal s úsmevom a odhodlane, keď zaznela aj táto fakt zaujímavá štatistická informácia. Ako priznal, aj sám si takúto osobnú štatistiku vedie. Pomedzi všetko ostatné zazneli v jeho podaní aj úryvky z jeho knihy Tanec smrti, ktorá vyšla v roku 2021 a je samozrejme vo zvuku - k dispozícii aj našim čitateľom.

Vypočuť si tohto spíkra naživo, priamo od stola, bol naozaj príjemný autentický zážitok. A nie je tajomstvom, že práve Igor Šabek patrí do skupiny naozaj obľúbených načítavateľov a medzi nevidiacimi čitateľmi je jeho meno prirodzene populárne. Keď tieto superlatívy na jeho adresu zazneli na klube aj od Michala Tkáčika, spíkra to úprimne potešilo. Herecky sa už Igor Šabek, ako uviedol, neangažuje. Aj preto je načítavanie v súčasnosti jeho hlavnou činnosťou. A písanie kníh tiež.

Z javiska, na ktorom stál ako herec Prešovského divadla, opísal aj vtipný zážitok: „V jednom predstavení som hral sluhu a kolegyňa slúžku, vyšiel som na scénu a rozbil krčah. Potom sme sa dohadovali, kto to pozametá, ale napokon sme odišli a črepy tam ostali, keď zrazu na scénu vyšla nečakane a prekvapivo naša asi 80 ročná pani uvádzačka a tá črepy pozametala. Keď sme sa jej pýtali, čo urobila, povedala...bolo mi to také trápne, že sa tam dohadujete, kto to urobí,“ vyrozprával so smiechom I. Šabek a touto príhodou schuti rozosmial aj nás.

Igor Šabek prezradil, že pochádza z hereckej rodiny a preto k tomuto umeniu nemal nikdy ďaleko. Už v detstve sa venoval súťažne recitácii a pôsobil aj v ochotníckom divadelnom súbore, napokon získal angažmán v Divadle Jonáša Záborského v Prešove a pôsobil aj v kočovnom divadle Drak, s ktorým hrával najmä pre deti. „Postupne sa ozvala aj Slovenská knižnica pre nevidiacich. Ani neviem, ako to zhodnotiť, je to niečo, čo pribudlo do môjho života veľmi prirodzene,“ zaspomínal si. Prvú knihu tu načítal v apríli roku 1979. Všimol si ho aj Slovenský rozhlas, odvtedy teda spolupracuje aj s košickým štúdiom, no dnes je ťažiskom jeho práce práve spolupráca s SKN. „Rôčky pokročili, takže divadlo už nehrám. Nemám rád veľký rozruch a táto práca v knižnici je pokojná. Pracujem so zvukovým technikom a to mi vyhovuje. Ak niečo pokazím, môžem nadávať len na seba. Navyše, cez knihy, ktoré čítam, získam mnoho zaujímavých informácií. Má to teda pre mňa aj pridanú hodnotu a priznám sa, po mnohých tituloch by som inak ani nesiahol. A po ich prečítaní si neraz poviem, stálo to za to, bolo to fajn. Samozrejme, sú aj tituly, ktoré ma neoslovili,“ opísal svoju prácu v SKN z pozície spíkra I. Šabek. Ak mu kniha, ktorú načítava nesadne, vyzerá to asi tak: „To, že sa v duchu hádam s autorkou, je druhá vec, snažím sa to však brať profesionálne. Jednoducho, je to práca.“

Okrem toho napísal scenáre rozprávok a zahral si vo filmoch. Na herectvo spomína rád, aj na roky, keď vnímal krásu ochotníckeho divadla a schopnosť stotožniť sa s divadelnou postavou. „Všetci sme tam robili všetko, pripravovali scénu, cestovali spolu, bolo veselo. Divadlo malo svoju atmosféru a ako sa povie, aj vôňu. V profesionálnom súbore to bolo už iné,“ opísal. Dnes, ako vraví, by sa v tomto priestore už necítil dobre. Páčilo sa mu hrať aj pre detského diváka, ktorý, ako si myslí, nie je zaťažený konvenciami. „Keď ho to nebaví, dá to najavo a naopak, ak ho predstavenie baví, je úžasne spontánny. Hrať pre deti bolo naozaj radosťou,“ dodal. Má rád aj rozprávky a považuje ich za čarovný svet, do ktorého potrebujeme všetci istým spôsobom občas unikať.

Knihy, ktoré napísal, označil na klube za svoj myšlienkový závet: „Nechcem používať veľké slová, ale je tam zhrnutý môj pohľad na svet, medziľudské vzťahy, priateľstvo, lásku, ako som ich vnímal ja.“ A samozrejme, prezentuje v nich aj to, čo je jeho celoživotnou srdcovou záležitosťou: „Ako pre historika je to pre mňa minojská civilizácia,“ doplnil svoj historický záber. „Názory, ktoré sa v mojich knihách objavujú, sú trochu netradičné a nekonvenčné, možno aj v konflikte so všeobecne prijímanými teóriami,“ poznamenal autor a historik I. Šabek, ktorého Tanec smrti bol pre nás príjemnou sondou do autorovej tvorby. Herectvo sa s prácou načítavateľa úzko spája, takže ako tvrdí I. Šabek, v úlohe spíkra mu stále pomáha. Citovať by sa dali aj jeho ďalšie slová, ktoré na klube zazneli a na návštevníkov zapôsobili. Príjemné bolo vstupovať s hosťom do dialógu a pýtať sa.

Do 16, 00 sme sa stihli venovať aj autorom a hoci tentoraz sa k nám online pripojil len skromný počet – štyria, v zasadačke sme sedeli desiati. Komorné, ale vrchovato naplnené. S vkladom autora Petra Haška, ktorý potešil ďalšou novou časťou životných osudov dobrodruha Karla Maya. Potešil aj v zmysle kvality, jeho príbehu nebolo kvalitatívne veľmi čo vytknúť. V podaní Igora Šabeka, ktorý autorovu invenciu pochválil, zaznel text pôsobivo. Po dopoludňajšom načítavaní kníh sme hosťa, dúfam, celkom nevyčerpali, keď sme ho o túto interpretáciu textu s vidinou zážitku požiadali.  

Ďalší klub potešil zážitkovou hodnotou a to nás vždy príjemne naladí. A bolo nám do reči - vďaka milému hosťovi aj apetítu rozvinúť spoločné rozhovory. Tak opäť v novembri. S akým hosťom, to sa včas dozviete!

Daniela Dubivská