Ponižej Levoči s Pirečkom

V čase fašiangov 13. februára 2025 sme s našimi čitateľmi strávili príjemné popoludnie pri spevoch folklórnej skupiny Pirečko, popretkávaných zaujímavým rozprávaním jej líderky Dominiky Lukáčovej Sakmárovej.

Misiou folklórnej skupiny, ktorá má približne 30 členov, je prinášať medzi ľudí slovenský folklór z okolia Levoče, Spišského Podhradia a obcí v Levočských vrchoch. Do SKN zavítala pre chrípkové obdobie menšia skupinka piatich mladých speváčok. Odeté boli v prekrásnych farebných krojoch, vybavené bohatým hlasovým fondom. Väčšina piesní, ktoré sa zachovali v minulosti chudobných obciach Levočských vrchov, sa viažu k nejakej udalosti. Návštevníci zaplnenej zasadačky si vypočuli blok svadobných piesní, piesne ku krstinám, chorovody, teda dievčenské hry a piesne, piesne žartovné, piesne v spišskom a rusínskom dialekte. Folklórna skupina je známa tým, že je v súčasnosti pozývaná k obradom svadobného čepčenia nevesty. V minulosti sa svadby, ako uviedla Dominika Sakmárová, konali tri dni, každá strana – nevestina aj ženíchova vo svojom dome. Bolo to dané priestorovými podmienkami. Hostia sa schádzali už deň pred sobášom. Večer a aj počas samotnej svadby odchádzali svadobčania domov zaopatriť hydinu a statok, aby sa ráno opäť mohli stretnúť. Na druhý deň sa konal samotný obrad sobáša. Nevesta nebývala oblečená v bielom, až v medzivojnovom období sa nevesty na Spiši obliekali do zelenej farby jari. Nevesta a ženích mali oblečené to, čo mali doma najcennejšie. Na svadbe nepatrilo k dobrým mravom nevesty, aby bola veselá, mala sa tváriť skôr vážne, až smutne, veď odchádza od svojich najbližších. Na tretí deň sa nevesta lúčila so svojou rodinou a mládenci prevážali periny nevesty do ženíchovho domu. V tradičnej rodine mala nevesta v dome ženícha veľmi nízke postavenie.

Vypočuli sme si aj viachlasné piesne, ktoré sú typické pre obce v Levočských vrchoch a súvisí to zrejme s tunajším početným gréckokatolíckym obyvateľstvom a liturgiou. Ďalším typickým znakom tejto oblasti je multikultúrnosť, spočívajúca v početnej rusínskej a nemeckej menšine, tiež v kultúre privezenej z ciest za prácou do Čiech, Maďarska, Talianska.  

V minulosti sa tu ženy aj muži hrdili bohato vyšívanými krojmi, ktoré vznikali pod rukami šikovných dievčat a žien, svadobnými partami pripomínajúcimi kráľovskú korunu, mužskými aj ženskými kožúškami, nohavicami z doma utkaného súkna.

Folklórnej skupine Pirečko vyšiel album piesní Ponižej Levoči a pripravený na vydanie je druhý Dze ši bula Oľšavenko. Rozprávanie a piesne prítomných návštevníkov zaujali natoľko, že si v závere vyžiadali ešte jednu pieseň. K slovám piesne na  želanie A čija to chyža sa pridali aj niektorí prítomní návštevníci.

Folklórnej skupine Pirečko ďakujeme za príjemne strávené popoludnie a želáme im veľa úspechov.

DB