Popoludnie s cisárskymi výsosťami na Spiši

A okolo Ľevoči, tam še voda toči..., rezká ľudová pieseň roztlieskala princa a princeznú Akišino, japonského veľvyslanca na Slovensku Akira Takamatsu s manželkou a nášho veľvyslanca Drahomíra Štosa v Japonsku pri stretnutí s nevidiacimi v zasadačke SKN. Deti odeté v ľudových krojoch za hudobného sprievodu akordeonistu Petra Kolesára bezchybne zaspievali chytľavú pesničku zo Spiša. Po nej 13-ročný Maxim Kutliak vystúpil z radu a plynulou angličtinou povedal: „Vaše cisárske výsosti! Je pre nás veľkou cťou, že sa s Vami môžeme stretnúť a odovzdať Vám pozdrav od našich spolužiakov a učiteľov zo Spojenej školy internátnej v Levoči, v ktorej sa vzdelávajú aj deti so zrakovým postihnutím. Školu navštevujú slabozraké a nevidiace deti z celého Slovenska vo veku od 3 do 15 rokov. Okrem vzdelávania nám škola ponúka širokú škálu zaujímavých činnosti a práve v rámci týchto aktivít sme pre Vaše cisárske výsosti pripravili malý darček.“

     Bolo ním hlinené slniečko, ktoré deti vymodelovali a vymaľovali nažlto. Potom už nasledovalo podávanie rúk každému dieťaťu a otázky: Ako sa im darí v škole, ktoré predmety majú najradšej, či sa tešia na prázdniny, aj či navštevujú knižnicu SKN, ale zaujímali sa i o to, či v blízkosti školy tečie rieka? Najhlbší úklon predviedli Ich výsosti pred najmenšou, 7-ročnou Terezkou Kotarbovou, ktorá patrila do pätice účinkujúcich spevákov. Korektorka Ingrida Richterová na otázku princa hovorila o svojej práci, na Petra Haška sa Jeho Výsosť obrátila s otázkou či  sa používajú aj tie staré tlačiarenské stroje, ktoré pravdepodobne zahliadol na konci chodby. Želka Zemčáková informovala, že redakcia pripravuje 18 časopisov s rôznym obsahovým zameraním a Zuzka Rojíková sa tiež pozdravila so vzácnymi hosťami. Na konci radu stojaci Ondrík Rosík urobil slepeckým časopisom dobrú reklamu, keď ich začal obšírnejšie opisovať. Nezaprel v sebe novinára a informoval nielen o obsahu, ale aj o periodicite, vrátane toho, že sám do nich občas prispieva.

     Stretnutiu s nevidiacimi predchádzalo privítanie princa a princeznej Akišino pred budovou SKN, ktorá bola v to popoludnie určite lepšie stráženým objektom ako  vyšetrovačka ministerstva vnútra sídliaca hneď v susednej budove Sedrie. Toľko ochranky, policajtov a protokolaristov naša inštitúcia ešte nezažila a zrejme ani tak skoro nezažije.

     Zamestnanci knižnice mali možnosť vidieť Ich výsosti len pri príchode a odchode. Riaditeľ František Hasaj pri prvej návšteve zasadačky hovoril o histórii a poslaní SKN a po tejto oficiálnej časti kroky hostí, protokolu a ochranky smerovali na druhé poschodie do zvukových štúdií. Janka Dolanská práve načítavala knihu Zelený stan a princa zaujímalo najmä to, ako sa hotová kniha dostane k nevidiacim. Pochopiteľne ich potešila aj technika štúdia s nálepkami JAPAN, ktoré tam ešte pri inštalácii nalepili japonskí technici. Archivár Ladislav Szüllö hosťom predviedol digitalizáciu kníh v praxi, keďže staré knihy, nahrané na magnetofónové pásy, prepisuje na cédečká. Zvukové pracoviská vystriedalo detské knižničné oddelenie, ktoré ich svojou pestrou výmaľbou určite oslovilo. Obrátili sa k regálom, na ktorých ležali v žltých kontajneroch zvukové knihy a ktoré im riaditeľ bližšie popisoval. So záujmom si prezreli aj malú ukážku produktov SKN – knihy, učebnice, časopisy.

     To už novinári z televízií, tlačových agentúr a regionálnych i miestnych redakcií na chodbe netrpezlivo prešľapovali, keďže sa blížil druhý fototermín. Doteraz mali šancu fotiť len pri príchode hostí a do ostatných priestorov sa nedostali.

     Záverečné stretnutie v zasadačke sme už opísali v úvode, ale bodku za historickou návštevou v SKN dalo odovzdávanie darov. Riaditeľ SKN im venoval súsošie z výjavu Posledná večera – Kristus a sv. Ján - z predely hlavného oltára Majstra Pavla v interiéri Chrámu sv. Jakuba v Levoči, a keďže sme knižnica, tak pochopiteľne nechýbali knihy. Princ Akišino je veľkým milovníkom prírody, a tak veríme, že kniha o flóre a faune Slovenska, ako aj o histórii a krásach Spiša ho osloví. Medzi darmi bola tiež kniha Slovensko a UNESCO, ktorú si cisársky pár so záujmom prezeral už v detskom oddelení.

     Hodinový termín návštevy vypršal. Odchod už bol bez „cvakania“ fotoaparátov, keďže protokol pri odchode fotiť nedovoľuje. Ešte krátka zastávka na umytie rúk, poďakovanie, posledné úsmevy, podania rúk a kolóna limuzín sa hnala na ďalšie miesto návštevy Spiša.

     Brutovce, malá dedinka v Levočských vrchoch, v ktorej žije 215 duší, medzi nimi aj výrobca fujár Michal Smetanka. Jeho dom bol miestom stretnutia s Ich výsosťami, bez účasti médií.

     S takmer hodinovým sklzom, ktorý sa začal kvôli zlému počasiu už ranným odletom z Bratislavy, dorazila kolóna na Spišský hrad. Tam ich už netrpezlivo očakávali generálny riaditeľ Slovenského národného múzea Rastislav Púdelka a riaditeľka SNM-Spišského múzea, ktoré hrad spravuje, Mária Novotná. Najrozsiahlejší stredoveký hradný komplex v strednej Európe, ktorý má rozlohu 4,15 hektára a leží v nadmorskej výške 364 metrov hostí určite očaril. Ešte aj počasie prialo vzácnej návšteve, ktorá bez problémov zvládala výstup až na terasu hradu, kde bolo pripravené vystúpenie Pánov Spiša v historických odevoch so zbraňami v rukách (palica, sekera, meč). Hradná kuchyňa príjemne prehriata a prevoňaná chutnými posúchmi s cesnakom a medom vábila všetkých okoloidúcich, hoci prominentným hosťom protokol neumožňuje v takýchto prípadoch prijímať pohostenie. Zato princa oslovil medený čajník z 18. storočia. Počas pobytu niekoľkokrát použil vlastný fotoaparát a odfotil si veci, ktoré ho zvlášť zaujali. Hradná kaplnka sa dočkala návštevy nakoniec. Keď sa princ Akišino dozvedel, že je vysvätená, obrátil sa a uklonil smerom k oltáru. Z návštevy kultúrnej pamiatky, ktorá je zapísaná do svetového zoznamu UNESCA si vzácni hostia odniesli grafiku s vedutou Spišského hradu od súčasného maliara, ručne vyrobenú drevenú kazetu s DVD o tejto lokalite, ktoré bolo vyrobené v jednom exemplári špeciálne pre túto príležitosť a knihu o ľudovom odeve na Spiši.

     O 18. hodine stredné nádvorie hradu osirelo. Zostali len príjemné dojmy a zážitky zo stretnutia hostí, ktorí do našich končín prichádzajú raz sa sto rokov. O to vzácnejší pocit z tohto stretnutia majú všetci tí, ktorí mohli byť jeho bezprostrednou súčasťou.

                                      Gabriela Rerková

P. S. V deň uzávierky došiel na sekretariát SKN mail z japonskej ambasády v slovenčine, v ktorom 1. tajomník veľvyslanca Šindži Soyama okrem iného píše: „Vážený pán riaditeľ, Ich cisárske výsosti počas pobytu navštívili mnohé miesta, ale myslím si, že návšteva Vašej knižnice bola jednou z najlepších programov na Slovensku. Aj počasie vydržalo takmer celý deň 25. júna a preto si myslím, že z Viedne odlietali s peknými spomienkami na východné Slovensko. ... Ešte raz Vám srdečne ďakujem za Vašu spoluprácu a bol by som rád, keby sa táto návšteva stala krásnou spomienkou pre Vás, Vašich kolegov a deti, ktoré sa zúčastnili na stretnutí s Princom a Princeznou."