Potulky históriou Levoče III. s doc. Ivanom Chalupeckým o predvojnovej Levoči a o 1. svetovej vojne

Levoča na konci 19. a začiatku 20. storočia bola vyspelým mestom. Od 16. storočia do roku 1922 bola sídlom župy, v rokoch 1806 – 1826 tu bola postavená veľkolepá administratívna budova župného domu. V tomto čase v Levoči žilo veľa osobností, ktoré sa o jej hospodársky, kultúrny a spoločenský rozvoj zaslúžili ( maliar Jozef Czauczik, lekár Friedrich Fleischer, sochár Ján Marschalko, objaviteľ minerálu Kornel Hlaváček, archeológ a paleontológ Samuel Roth a mnohí iní). Levoča bola sídlom Krajského súdu na dnešnom Námestí Štefana Kluberta, na tom istom námestí bola v rokoch 1897-1899 postavená budova pre Kráľovskú štátnu reálnu školu, námestie dotvorila budova Štátnej dievčenskej školy, v ktorej sa dnes nachádza škola pre nevidiacich. Medzi týmito budovami bol vysadený park. V  parku stála socha cisárovnej Sisi, po ktorej bolo námestie pomenované Alžbetino. Cisár František Jozef s manželkou mal Levoču navštíviť v roku 1898. Levočania sa na vzácnu návštevu pripravili so všetkou pompéznosťou. Tesne pred príchodom cisárskeho páru sa dozvedeli, že milovaná cisárovná bola zavraždená. V tomto období na dnešnej Kláštorskej ulici pribudla veľkoryso riešená stavba prvého reálneho gymnázia na Spiši, zrekonštruovaná bola budova mestského divadla. Evanjelický kostol na Námestí Majstra Pavla bol postavený v rokoch 1825 – 1837, začiatkom 20. storočia bol prebudovaný kostol na Mariánskej hore (dnes bazilika). V r. 1900 bola slávnostné otvorená levočská nemocnica. Mala tri budovy, ktoré stáli uprostred pekného parku, bola spravovaná evanjelickou cirkvou. Vtedajšia tlač o nej písala, že svojim vybavením nemala páru na celom Slovensku. Známe boli levočské kúpele z tohto obdobia.

V 19. storočí Levoču obišla hlavná železničná trať z Bohumína do Košíc, Levoča ostala mimo hlavného prúdu priemyselného rozvoja, levočský priemysel tvorili skôr menšie fabriky (likérka, liehovar), čo na druhej strane pomohlo zakonzervovať jej historické jadro a pamiatky. 

Do tohto priaznivého obdobia rozvoja Levoče zasiahla 1. svetová vojna a tá priniesla so sebou nie len na Spiši, ale v rámci celej Rakúsko-Uhorskej monarchie, odchod mužov na front, biedu, utrpenie. Slovenskí vojaci sa zúčastnili v uniformách rakúsko-uhorskej armády bojov na východnom fronte v Halíči a v Karpatoch a na talianskom fronte, najmä na Piave. V bojoch ich padlo 70 000, viac ako 60 000 bolo zranených a s trvalými následkami. Rakúsko-Uhorska armáda mala 1 100 000 mŕtvych. Ďalšie obete si vojna vyžiadala  z radov civilistov na následky chorôb a hladu.

Ešte veľa zaujímavého nám povedal doc. Ivan Chalupecký na besede s čitateľmi 22. mája v popoludňajších hodinách,  všetky informácie sa však do týchto riadkov nezmestia. Touto cestou ešte raz pánovi Chalupeckému ďakujeme za zaujímavé informácie aj čas, ktorý nám venoval.

Daniela Bonková
zdroj : internet 

Ďalšie fotografie: