Predvianočné „martonovanie“
December vždy dáva jasne najavo, že sa blíži záver...čohokoľvek.. ale zas len na rok. Rok je vlastne rýchlikom, do ktorého nastúpime, aby sme potom zas vystúpili, niečo stihli a čosi, možno aj nechtiac, zmeškali. Jeho rýchlosť meriame udalosťami, úspechmi, radosťami a trochu aj nevyhnutnými smútkami. Ale práve smútok nebol pánom, ktorý by ovládol posledný tohtoročný literárny klub v SKN v stredu, 7. decembra 2016, ktorý sa konal iba deň po mikulášskej nádielke. Tá nechýbala už tradične ani na klube a medovníčky z tanierikov mizli priamo úmerne sladkému sviatku. Klubový hosť - básnik, textár a hudobník – gitarista a spevák Janko Marton zo Svitu naopak, vykúzlil predvianočné čaro akoby na počkanie. Rodák z Popradu nezaprel v sebe človeka, ktorý vie rozdať radosť a dobrú náladu tak, že sa z toho teší okolie aj on sám. A prekvapenie čakalo aj na klubových návštevníkov, ktorí podľa pozvánky očakávali Maťa Horbala. Keďže mu pracovné povinnosti prísť nedovolili, odrieknutie účasti k nám priviedlo tohto básnika.
Autor ôsmich básnických zbierok a jednej prózy datoval začiatok svojej spisovateľskej kariéry na rok 1998. Vtedy prišla na svet jeho prvá báseň o motýľovi a neskôr debut s názvom Život nie je pes, je to suka. Práve z nej prečítal Ján Marton zopár svojich básní a nasledovali ukážky aj z básnických zbierok Srať na lásku, Vesmírne odrezky padajúcich hviezd či Atentát na tmu. Hoci sa vonku skutočne stmievalo, v našej zasadačke páchal atentát na tmu rozsvietený vianočný stromček, ale aj tváre našich klubistov. Úsmev zrejme vyvolala aj autorova odpoveď na otázku, či sa fakt na lásku tak naštval, že ju názvom knihy takto počastoval. „Naopak, málokto tomu verí a je to smola, keď túto knižku posudzuje podľa názvu, pretože je o láske viac ako ktorákoľvek iná,“ vysvetlil. Básnik sa teda na lásku naozaj nevykašľal. A obhájil sa peknými ukážkami svedčiacimi naozaj o opaku. Láska je motívom, ktorý sa v jeho poézii udomácnil celkom prirodzene a spontánne. Bez lásky by to na svete jednoducho nešlo...zhodujú sa mnohí básnici i poetky.
Aj keď zväčša z vlastnej skúsenosti viem, že vybrať jedinú a tú najlepšiu báseň z vlastnej tvorby je pre autora drina, Janko Marton si poradil a jednohlasne vybral báseň Piate ročné obdobie. Tá je jeho naturelu i duši najbližšia a publikum jeho výber korunovalo súhlasným potleskom. Toho bolo na poslednom tohtoročnom klube inak neúrekom, nakoľko jeho príjemnou súčasťou bola okrem umeleckého slova aj výborná hudba, Jankova hra na gitare a jeho veľavravné a metaforicky bohaté texty. Návštevníci klubu si teda užili jeho zasnené vybrnkávačky aj rockovejšie znejúce skladby. V každom ohľade však klub jeho „hudobné zvestovanie“ zútulnilo. A prekvapením bol aj nový autor Matej Králik z Rehabilitačného strediska, ktorý tento rok získal ocenenie vo vlastnej tvorbe na Dňoch Mateja Hrebendu. Nedostatky z jeho básnických prvotín by mohla podľa slov Jána Petríka odstrániť najmä čitateľská skúsenosť v oblasti poézie.
Peter Haško si tentoraz od čítania oddýchol a tvorbou prekvapili Ľudovít Varhánik aj Stanislav Škultéty. Zatiaľ čo prvý z nich, ako uviedol, vytiahol zo svojho autorského skladu starší fejtón o nevšednej bigamii, druhý z autorov predviedol svoj pokus o angažovanú báseň. Ak by ju premenil na hodnotnejšiu formu, mohla by byť zaujímavá aj z dôvodu, že angažovanosť sa zo súčasnej poézie v istom zmysle vytráca.
No a zavŕšením bola tvorba z dielne Daniely Dubivskej a Jána Petríka, ktorá v klube navodila tému zrozumiteľnosti a nezrozumiteľnosti básne, ako aj schopnosti čitateľa porozumieť poetickej abstrakcii. Klub bol opäť bohatý aj na postrehy tých, ktorí síce nepíšu, no kluby si nenechajú ujsť, z domácich Želka Zemčáková, Inga Richterová, Stanka Húsková, ale aj bratislavský Michal Herceg.
Aj keď číslo trinásť meriame rôznymi nevľúdnymi pravidlami, tentoraz príjemne potvrdilo, že na klub nás prišlo toľko preto, aby sme sa tam cítili ako spojenci umenia. Bez veľkých bilančných slov možno povedať, že čísla určite vždy predbehne jedinečná atmosféra. A tá poslednému tohtoročnému klubu vôbec nechýbala. Aj keď nás hosť, ktorý je okrem iného aj futbalistom, opustil práve kvôli športovej akcii skôr, „vyrobil“ nám príjemné popoludnie, v ktorom sme pokračovali až do 18. hodiny. Snáď budúci rok bude na kluby a klubovania rovnako štedrý – na autorov i hostí, ktorí vedia odovzdávať inšpiráciu originalitou vlastnou ich osobnosti. Tak teda opäť v roku 2017, píšte a radujte sa z Vianoc!
Daniela Dubivská
Prihlásenie
Vyhľadávanie
ANKETA
