Prístup k čítaniu a používaniu Braillovho písma - otázka budúcnosti

Vyhlásenie EBU

Prístup k čítaniu a používaniu Braillovho písma - otázka budúcnosti

september 2023

Tento dokument je prekladom anglického originálu:

EBU Position paper on Access to Reading and Using Braille – a matter of the future (externý odkaz, dokument vo formáte .PDF, anglicky).

Abstrakt

Niekoľko posledných desaťročí prinieslo pre ľudí so zrakovým znevýhodnením obrovský pokrok v oblasti informačných a komunikačných technológií. Asistenčné technológie otvorili svet informácií so značnou slobodou a nezávislosťou. A aj keď zrakovo postihnutí ľudia stále bojujú s bariérami prístupnosti, súčasná situácia sa dá len ťažko porovnať s obdobím bez počítačov a rôznych digitálnych pomôcok, ktoré pomáhajú zmierniť obmedzenia vyplývajúce z postihnutia.

Ako dnes Braillovo písmo ovplyvňuje život nevidiacich a mnohých slabozrakých ľudí? (Braillovo písmo používajú väčšinou nevidiaci ľudia, ale aj niektorí slabozrakí jedinci a tiež hluchoslepí ľudia; pojmy použité v tomto dokumente sa vzťahujú na všetkých týchto používateľov). Predstavuje pre nich stále nenahraditeľný a kľúčový nástroj pre ich život? Väčšina odborníkov vo svete by na túto otázku odpovedala "áno!" a zároveň vyzýva k ešte väčšej pozornosti venovanej používaniu Braillovho písma. Je dôležité klásť dôraz na včasné vzdelávanie nevidiacich detí v Braillovom písme, ako aj na rozvoj a nácvik brailových zručností u dospelých ľudí so stratou zraku, aby si vytvorili primeranú rýchlosť čítania.

Na ďalšiu podporu významu Braillovho písma je nevyhnutné dôsledné rozširovanie používania Braillovho písma vo verejných priestoroch, jeho dostupnosť a prístupnosť v každodennom živote nevidiacich a poskytovanie potrebných nástrojov na jeho tvorbu.

Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebná interná aj externá osveta. Interný prístup je zameraný na nevidiacich používateľov Braillovho písma, zatiaľ čo externý prístup sa zameriava na legislatívu, stavebné prostredie, dizajnérov výrobkov, vývojárov technológií atď. Dôvod podpory používania Braillovho písma je jasný: doslovne zabezpečovať a udržiavať gramotnosť nevidiacich ľudí a dať im šancu aktívne žiť v tomto informačnom veku plnohodnotný život na základe rovnakých práv.

Význam inovácií, ktoré prinieslo Braillovo písmo

Od roku 1825, keď Louis Braille vynašiel brailovú abecedu, nevidiaci a mnohí slabozrakí ľudia dokážu sami čítať a písať. Dovtedy pre nich neexistoval žiadny účinný nástroj na čítanie a písanie, a teda ani prístup ku vzdelaniu. Usporiadaním symbolov do šiestich bodov Louis Braille vytvoril jedinečný systém, ktorý je ľahko pochopiteľný a dostatočne flexibilný na to, aby zahŕňal nielen celú abecedu, čísla alebo interpunkčné znamienka, ale ponúkal aj variabilitu abecied mnohých jazykov s ich príslušnými špecifikáciami. Práve jednoduchosť niekoľkých bodov umožnila rýchle rozšírenie Braillovho písma po celom svete.

Je dôležité rozlišovať Braillovo písmo od iných hmatových spôsobov zobrazovania informácií. Nie všetky materiály, ktoré sú tvorené bodkami, možno považovať za Braillovo písmo. Braillovo písmo pozostáva len zo šesť-bodových alebo osem-bodových brailových buniek, bodových vzorov s variabilne vystúpenými/nevystúpenými bodmi v rámci bunky, ktoré predstavujú písmená, číslice, interpunkčné znamienka alebo iné symboly, prípadne špeciálne brailové symboly, ako sú indikátory alebo prefixy. Presné rozmery a tvar bodov Braillovho písma sú až na niekoľko výnimiek definované na celom svete rovnako. Akékoľvek iné reliéfne materiály by sa mali označovať ako "hmatové materiály", aj keď sú nakreslené bodkami, ak sa neskladajú z brailových buniek s ich presným tvarom a rozmermi.

Braillovo písmo sa dodnes považuje za optimálne a najefektívnejšie hmatové písmo pre citlivé brušká prstov. Bodové vzory sú ľahko identifikovateľné a dajú sa čítať oveľa plynulejšie ako napríklad zložité štruktúry vystúpených reliéfnych písmen latinky. Aj niekoľko základných zručností stačí na to, aby nevidiaci Braillovo písmo používal ako systém označovania hracích kariet alebo nádobiek s korením v kuchyni. Braillovo písmo si tak môže veľmi rýchlo nájsť cestu do života nevidiaceho človeka, či už ide o dieťa alebo dospelého, ktorý stratil zrak v dôsledku nehody alebo postupujúcej choroby.

Rozvoj dobrých čitateľských zručností umožní nevidiacemu človeku učiť sa a získavať vedomosti, prehlbovať si znalosti v oblastiach, ako sú prírodné vedy, cudzie jazyky, hudobný zápis a správna gramatika a slovná zásoba. "Gramotnosť v Braillovom písme sa spája s dosiahnutím vyššej úrovne vzdelania, osobnej spokojnosti, nezávislosti a zamestnania" (Eldridge; Lund & Cmar; Ryles; Schroeder; Silverman & Bell; Stephens; in Englebretson et al., 2022). Englebretson et al. (2022) jasne uvádzajú, že Braillovo písmo je "priama skúsenosť s gramotnosťou", ktorá umožňuje nevidiacim alebo hluchoslepým ľuďom skutočne čítať a písať text na rovnakej úrovni ako vidiaci ľudia. Všetky ostatné auditívne formy vnímania sú pasívnym prístupom k informáciám, či už ide o zvukovú knihu, syntetický hlas počítača alebo smartfónu alebo hlas osoby, ktorá nám informácie číta (Englebretson et al., 2022).

Braillovo písmo má veľký význam v živote nevidiacich a mnohých slabozrakých ľudí, pretože je jedným z kľúčov k gramotnosti. Je mimoriadne dôležité pre rozvoj ich zručností čítania a písania v ranom detstve alebo krátko po strate zraku. Braillovo písmo ako také je nevyhnutné pri ich vzdelávaní, aby boli dobre pripravení na profesionálnu kariéru.

Význam Braillovho písma sa na celom svete oslavuje 4. januára. Od roku 2019 sa každoročne pripomína Svetový deň Braillovho písma, ktorého cieľom je "zvýšiť povedomie o význame Braillovho písma ako komunikačného prostriedku pri plnom uplatňovaní ľudských práv nevidiacich a slabozrakých ľudí" (Organizácia Spojených národov).

Braillovo písmo sa čoraz častejšie používa na verejných miestach, napríklad na tlačidlách výťahov, na zábradliach, na obaloch liekov alebo v jedálnych lístkoch reštaurácií. Avšak zmena k lepšiemu označovaniu v braili je veľmi pomalá; napríklad väčšina výrobkov v obchodoch sa stále dodáva bez prístupného označenia, ktoré by poskytovalo aspoň základné informácie o obsahu balenia. Ľahko si možno predstaviť, čo by to znamenalo pre vidiacich, keby sa zo všetkých balení v obchode odstránili všetky štítky vytlačené atramentom. Postupné zlepšovanie však aspoň prináša nádej na menej komplikovaný život pre ľudí so zrakovým postihnutím v budúcnosti.

Braillovo písmo v digitálnom prostredí

Dôležité je aj to, ako sa Braillovo písmo etabluje v digitálnom prostredí. Braillovo písmo v počítačoch sa objavilo s príchodom brailových displejov. Od roku 1980 môžu nevidiaci a mnohí slabozrakí ľudia získavať informácie z digitálneho sveta prostredníctvom Braillovho písma, vďaka ktorému môžu tieto informácie vnímať prstami na digitálnych zariadeniach, jednoriadkových brailových displejoch. Brailové riadky predstavujú hardvérové zariadenie schopné meniť body v príslušných brailových bunkách a rýchlo ich obnovovať, keď sa zmení obsah textu na monitore. Tieto jednoriadkové brailové displeje sa do súčasnosti používajú, pričom boli v priebehu rokov aktualizované a obohatené o mnohé funkcie vrátane Bluetooth prepojenia s počítačmi, tabletmi alebo smartfónmi.

V posledných rokoch výrobcovia brailového hardvéru vynakladajú veľké úsilie na dosiahnutie viacriadkového zobrazenia Braillovho písma, ktoré by umožnilo komplexné zobrazenie celej digitálnej strany so všetkými kontextovými závislosťami v texte. Mnohí odborníci na celom svete pracujú na úprave formátu digitálneho Braillovho písma, aby umožnili geniálnemu bodovému systému rozvinúť svoj plný potenciál v digitálnom prostredí.

Napriek tomuto pokroku a prísľubom však existujú aj dôvody na obavy, že význam Braillovho písma sa v súčasnosti značne zanedbáva.

Znepokojujúce trendy pre Braillovo písmo

Nedostatočné osvojenie si zručností čítania Braillovho písma

Brailové zariadenie alebo samotný formát súboru nikdy nebudú stačiť na to, aby si používateľ osvojil potrebné zručnosti pre používanie Braillovho písma v digitálnom prostredí. Podľa Správy pre Európsku úniu nevidiacich a Európsku komisiu z roku 2018, Výučba Braillovho písma a gramotnosť (2018), anglická verzia Braille Teaching and Literacy (2018) (externý odkaz, dokument vo formáte .docx, anglicky), sa v mnohých krajinách deti zoznamujú s elektronickými brailovými zariadeniami a digitálnym Braillovým písmom vo veľmi neskorom veku, často z dôvodu nedostupnosti asistenčných technológií. Tento jav má zlý vplyv na rozvoj čitateľských zručností spolu so zručnosťami efektívneho používania brailového hardvéru, pretože sa vynecháva najzásadnejšie obdobie pre učenie.

Okrem digitálneho kontextu správa poukazuje na nedostatok diel dostupných v papierovej forme v Braillovom písme, čo môže ešte viac znížiť motiváciu dieťaťa k rozvoju primeraných zručností čítania v Braillovom písme.

Okrem toho, na základe rozsiahleho výskumu "situácie Braillovho písma" v 9 európskych krajinách, správa upozorňuje na to, že aktivity v oblasti vzdelávania, metodickej prípravy, propagácie a používania Braillovho písma sa výrazne líšia. Žiadna z týchto krajín nemala jasnú predstavu o počte a stave populácie čítajúcej Braillovo písmo. Preto je ťažké vyhodnotiť všetky aktivity týkajúce sa rozvoja zručností v Braillovom písme a určiť potenciálny počet osôb, ktoré by mohli mať prospech z poskytovania služieb v braili. Hoci je brail súčasťou vzdelávacieho procesu v bežných školách vo väčšine skúmaných krajín, výučbu Braillovho písma zabezpečujú špeciálni asistenti (učitelia, rodičia, špeciálni pedagógovia). Výskum naznačuje, že kvalita výučby Braillovho písma môže byť nedostatočná. Vo väčšine krajín bol zaznamenaný zjavný nedostatok testovania znalosti Braillovho písma a rýchlosti čítania. Celkovo sa uvádza, že rozvoj čitateľskej gramotnosti nebol dostatočne monitorovaný.

Správa síce uvádza mnoho príkladov dobrej praxe v oblasti vzdelávacích a edukačno-herných materiálov pre výučbu Braillovho písma, ale ako uvádzajú autori: "Z údajov nie je jasné, či ide o rozšírené postupy alebo o ojedinelé prípady.

Sluchové vnímanie na úkor Braillovho písma

Ďalším znepokojujúcim trendom je, že asistenčné technológie, ktoré sa zdajú byť preferované u nevidiacich, sú tie, ktoré umožňujú zrakovo postihnutým ľuďom rýchly prístup k informáciám prostredníctvom sluchového vnímania. Softvér na čítanie obrazovky sprístupňuje počítače, mobilné telefóny, tablety a mnohé iné zariadenia, ako napríklad televízne prijímače, a umožňuje tak interakciu s týmito zariadeniami. Produkcia audiokníh predstavuje veľké rozšírenie prístupu k literatúre a podcasty, ktoré sa stali veľmi populárnymi, ponúkajú nespočetné hodiny počúvania najrôznejších tém.

Ťažko povedať, či už spomínaná relatívna zanedbanosť vyučovania Braillovho písma nejako nesúvisí s modernou dostupnosťou všetkých týchto zvukových podkladov. V každom prípade by bolo chybou domnievať sa, že prijímanie informácií sluchom je niečím iným ako vítaným doplnkom hmatových kanálov vnímania, najmä Braillovho písma. Samozrejme, platí to už len preto, že hluchoslepí ľudia sa nemôžu spoliehať na sluchové vnímanie; existujú však dôvody, ktoré sa týkajú aj iných nevidiacich a mnohých slabozrakých ľudí, nielen hluchoslepých.

Texty v Braillovom písme, či už vytlačené na papieri alebo prezentované v digitálnej podobe, sú dôležité pri štúdiu a výkone povolania, a to nielen ako hmatová reprezentácia slov. Poskytujú štruktúrované informácie, matematické alebo štatistické vzorce a možnosť čítať a písať usporiadané informácie, ktoré zobrazujú položky, ktoré spolu súvisia.

Tento aspekt rozvádzame ďalej.

Pridaná hodnota Braillovho písma vo vzdelávaní

Význam Braillovho písma ako grafického znázornenia informácií bol mnohokrát dokázaný v rôznych štúdiách. Podľa Diany a Douga Brent (2000) "sekvenčné, usporiadané znaky Braillovho písma poskytujú médium rozložené v priestore veľmi podobne ako tlač. Indexy, zoznamy, osnovy, odsadenia majú v Braillovom písme význam. Človek ich môže čítať rýchlo alebo pomaly, zastaviť sa a vrátiť sa späť a sledovať rozvinutý argument spôsobom, ktorý je ťažký pri počúvaní slov plynúcich na kazete". Hoci sa kazety už nepoužívajú, autori hovoria jasne: sluchové vnímanie informácií neposkytuje hmatovú skúsenosť so samotným textom. Aj keď Braillovo písmo nie je tak ľahko prenosné ani tak ľahko dostupné ako zvukové materiály alebo počítače s čítačmi obrazovky a vyžaduje si prepisovanie a dôkladnú prípravu, ponúka kľúčové zručnosti, aby sa človek stal gramotným. Ako uviedli Diana a Doug Brent (2000): "Braillovo písmo, podobne ako tlač, je kódom, písomným vyjadrením nášho hovoreného jazyka. Nikdy by sme neuvažovali o tom, že by sme našim vidiacim deťom nahradili čítanie a písanie tlačeným písmom čisto ústnym médiom. Tie isté priority a očakávania treba dodržiavať aj v prípade nevidiacich alebo ťažko zrakovo postihnutých. Ak je ústna a písomná komunikácia vyvážená a nenahrádza sa jedna druhou, technológia sa môže stať vítaným a veľmi nápomocným nástrojom, ale technológia sama o sebe nemôže byť učiteľom gramotnosti."

Za posledných 30 rokov sa na zručnosti čítania a písania Braillovho písma zameralo len veľmi málo prác, napríklad Millarova práca z roku 1997 (Englebretson et al., 2022), a vo vedeckom výskume sa vplyvu Braillovho písma na gramotnosť alebo dosiahnutú úroveň vzdelania ľudí so zrakovým postihnutím venovalo len málo pozornosti. Ako uvádzajú Englebretson et al. (2022), "v nedávno publikovanom druhom vydaní knihy The Science of Reading nie je o Braillovom písme ani zmienka: A Handbook (Snowling et al.)". Z niekoľkých uskutočnených štúdií však jednoznačne vyplýva, že "jednotlivci, ktorí boli primárnymi čitateľmi Braillovho písma od detstva, mali väčšiu životnú spokojnosť, sebaúctu a spokojnosť s prácou ako jednotlivci, ktorí uviedli, že v detstve nepoužívali Braillovo písmo ako primárny prostriedok čítania", čo podporuje "predpoklad, že gramotnosť v Braillovom písme je okrem akademického a pracovného úspechu kľúčom k životnej spokojnosti a sebaúcte" (Silverman a Bell, 2018). Inými slovami, existujúca vedecká literatúra v tejto oblasti potvrdzuje to, čo hovorí zdravým rozum: osoba s dobrými schopnosťami čítania a písania, ktorá dokáže efektívne komunikovať v písomnej forme podľa gramatických pravidiel a efektívne spravovať údaje, je pravdepodobne lepšie zamestnateľná ako osoba bez týchto schopností. A nejde len o vyššie vzdelanie alebo povolanie, ktoré tieto zručnosti pomáhajú dosiahnuť. Ak sa gramotnosť jednotlivca dôsledne trénuje a dobre rozvíja, pomáha to zlepšiť jeho blahobyt a kvalitu života.

Výskum Natalie N. Stepien-Bernabe, Daisy Lei, Amandy McKerracher a Deborah Orel-Bixler (2019) - Vplyv spôsobu prezentácie a technológie na čítanie s porozumením u nevidiacich a vidiacich - skúmal malú vzorku 65 osôb. V tejto štúdii autori predpokladali koreláciu medzi fyzickým zapojením a porozumením textu vo vedeckých materiáloch a skúmali vplyv asistenčných technológií na porozumenie textu. Výsledky tejto štúdie naznačujú, že skutočné čítanie vedeckého textu, či už zrakom alebo prstami, je lepšie ako prijímanie rovnakých informácií sluchovým vnímaním. Okrem toho, v prípade vzorky nevidiacich osôb štúdia preukázala 10-percentný nárast porozumenia textu, keď sa text čítal hmatom, a nie počúval pomocou čítača obrazovky.

Iné štúdie tiež naznačili, že materiály v Braillovom písme a hmatové pomôcky boli nástrojmi, ktoré sa ukázali ako účinný spôsob, "ako umožniť nevidiacim študentom lepšie sa zapojiť do učebného procesu, čím sa zvyšuje možnosť, že nevidiaci študenti zostanú dedikovaní aj vo vedných disciplínach" (Supalo et al. in Lillehaugen, 2014).

Nevidiaci a slabozrakí ľudia musia využívať všetky možné prostriedky vnímania ako nástroje na prijímanie informácií. Voľný čas môžu tráviť počúvaním textov, kníh, novín a časopisov, ale len osobným čítaním sa odhaľuje plný význam písaného textu a rozvíjajú a udržiavajú sa dobré ortografické zručnosti. Tí, ktorí chcú čítať zložitejšie texty, sami si niečo zapisovať, čítať iným, učiť sa cudzie jazyky alebo používať počítačové programy, musia ovládať Braillovo písmo, ktoré je tiež nevyhnutné pre úspešné zamestnanie sa. Osobná schopnosť čítať a písať musí byť preto vždy hlavným cieľom vzdelávania ľudí so zrakovým postihnutím. Ak však má byť vzdelávacie prostredie inkluzívne, nielen oni musia ovládať Braillovo písmo. Podľa Tobina a Hilla (2015, s. 10), ktorí uskutočnili štúdiu o budúcom používaní Braillovho písma, "kľúčovými faktormi bude vzdelávanie odborných učiteľov v bežných a špeciálnych školách a rehabilitačných pracovníkov v centrách pre dospelých".

Presvedčivosť Braillovho písma

Okrem pridanej hodnoty Braillovho písma vo vzdelávaní existujú aj praktické dôvody, prečo by malo byť súčasťou života nevidiacich a mnohých zrakovo postihnutých ľudí, či už v papierovej alebo digitálnej podobe:

-      Braillovo písmo sa ľahko píše pomocou tabuľky a bodkovadla alebo brailového písacieho stroja.

-      Systém usporiadaných bodov v bodových konfiguráciách v brailových bunkách sa dá ľahko pochopiť a naučiť.

-      Začať s programom výučby Braillovho písma a začať ho používať v domácnosti a v každodennom živote nemusí byť nevyhnutne nákladné.

-      Kombinácie bodiek spolu s ich pravidlami a normami sú univerzálnym nástrojom, ktorý možno použiť na znázornenie latinky, cyriliky alebo gréckej abecedy, matematických alebo chemických vzorcov a dokonca aj hudobných nôt.

-      Braillovo písmo je tiež dôležitým nástrojom pri štúdiu cudzích jazykov na rozvoj gramatických a pravopisných zručností.

-      Braillovo písmo si našlo cestu do digitálneho prostredia vďaka brailovým displejom, elektronickým publikáciám (knihy alebo časopisy) a vďaka dohodnutému digitálnemu formátu Braillovho písma.

-      Mobilné telefóny, počítače a internet sa dajú efektívne používať s brailovým displejom, čo umožňuje používať Braillovo písmo a sluch na jednom a tom istom zariadení.

Dnes sú materiály v šesť-bodových alebo osem-bodových brailových bunkách dostupnejšie a ľahšie vyrobiteľné ako kedykoľvek predtým, a to nielen ako tlačený materiál v Braillovom písme, ale aj v digitálnej podobe vďaka rozvoju informačných technológií (Cornish, in Englebretson et al, 2022). Na výrobu Braillovho písma nie sú nevyhnutne potrebné špičkové technologické riešenia. Etiketovací stroj (DYMO štítkovač), tabuľka a bodkovadlo alebo brailový písací stroj ponúkajú rýchly a relatívne lacný prístup k Braillovmu písmu. Okrem toho aj osobné emboséry, ktoré ponúkajú rýchlu výrobu materiálov v Braillovom písme, sú v súčasnosti pomerne cenovo dostupné pre školy alebo inštitúcie alebo aj pre osobné domáce použitie s možnou podporou zo štátneho alebo iného programu financovania alebo podporných služieb pre zrakovo postihnutých.

Podpora rozvoja zručností používania Braillovho písma

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a všetky možnosti tvorby Braillovho písma, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii, je nevyhnutné zachovať význam Braillovho písma a rozvoj zručností jeho používania aj v 21. storočí, viac ako 200 rokov po jeho vynájdení.

Braillovo písmo sa treba naučiť spolu s ostatnými spôsobmi vnímania. Nejde o nahradenie zraku človeka, ale o rozvoj plnej schopnosti človeka a zabezpečenie toho, aby mal človek možnosť pracovať s brailovým displejom od začiatku učenia sa Braillovho písma. To si vyžaduje finančnú podporu aj primeranú odbornú prípravu na používanie brailového displeja.

Výuka používania brailového displeja by mala zahŕňať tréning minimálne týchto zručností:

-      Čítanie kníh na samostatných displejoch s Braillovým písmom alebo v prepojení s inými zariadeniami.

-      Pohodlné čítanie PDF, Word a všetkých ostatných druhov dokumentov na displejoch s Braillovým písmom.

-      Denná práca s knihami alebo vzdelávacími materiálmi simultánne pomocou čítača obrazovky spolu s Braillovým písmom na brailovom displeji,

-      Efektívne ovládanie počítačov a mobilných zariadení prostredníctvom brailového displeja,

-      Prenos jednotlivých druhov textu z a do samostatných brailových displejov a výmena údajov medzi počítačom alebo mobilným telefónom a brailovým displejom.

Vývojári čítačov obrazovky a brailových displejov by mali prispieť k lepším zručnostiam pri používaní digitálneho Braillovho písma tým, že zabezpečia efektívnu dostupnosť softvéru poskytovaného čítačmi obrazovky na brailových displejoch. Mali by tiež vynaložiť maximálne úsilie na to, aby ceny digitálnych brailových zariadení boli čo najnižšie.

Pokiaľ ide o finančnú podporu, všetky štáty, národné agentúry a organizácie zrakovo postihnutých ľudí by mali považovať digitálne zariadenia s Braillovým písmom za súčasť základnej výbavy v oblasti asistenčných technológií, o ktorú by mal mať každý nevidiaci alebo slabozraký človek právo požiadať (alebo možnosť požiadať o súvisiacu finančnú podporu na jej zakúpenie). Digitálnymi brailovými zariadeniami sa rozumejú brailové displeje (jedno- alebo viacriadkové), brailové tlačiarne (emboséry), softvér na skenovanie alebo tvorbu Braillovho písma, vstupná brailová klávesnica alebo akékoľvek iné zariadenie schopné zobrazovať alebo zadávať brailové bunky.

Záver

Európska únia nevidiacich na základe informácií z vedeckého výskumu, ako aj na základe skúseností s podpornými službami v praxi vyzýva všetky príslušné zainteresované strany, aby podporili tieto požiadavky:

• Podľa zákona musí byť Braillovo písmo súčasťou vzdelávania každého nevidiaceho žiaka, rovnako ako je to v prípade výučby čítania tlače u vidiacich detí.
• Nevidiace a slabozraké deti musia byť pripravené na výučbu Braillovho písma už v predškolskom veku, a to prostredníctvom hmatovej prípravy a oboznámenia sa s písmom a písmenami.
• Nevidiaci a slabozrakí žiaci sa musia učiť a precvičovať Braillovo písmo, či už v špeciálnych alebo inkluzívnych školách. Zvýšené používanie zvukových médií v triede nesmie nahradiť učebné materiály v Braillovom písme.
• Zrakovo postihnutí žiaci musia pracovať na počítači nielen so syntetickým rečovým výstupom, ale aj s brailovým displejom, aby mohli trénovať simultánne čítanie Braillovho písma.
• Nácvik efektívneho a kvalifikovaného používania brailového displeja musí zahŕňať čítanie, navigáciu a ovládanie počítača, telefónu alebo iného pripojeného zariadenia.
• Braillovo písmo by malo byť financované spoločnosťou pre vzdelávanie, profesionálny a súkromný život.
• Vždy musí byť zabezpečená dostupnosť kvalifikovaných učiteľov na výučbu Braillovho písma pre nevidiace deti a dospelých a musia existovať vzdelávacie programy pre učiteľov, ktorí majú učiť nevidiacich žiakov v didaktických procesoch zahŕňajúcich Braillovo písmo.
• Odborníci na Braillovo písmo musia byť vyškolení nielen v prepisovaní, ale aj vo výučbe a tréningu hmatových zručností a zručností čítania/písania Braillovho písma, poskytovať školenia príslušným zrakovo postihnutým osobám, ale aj učiteľom, špeciálnym pedagógom, psychológom alebo asistentom, ktorí vzdelávajú používateľov Braillovho písma.
• Ľudia, ktorí sa stanú nevidiacimi alebo slabozrakými v staršom veku, by mali mať nárok na intenzívnu základnú rehabilitáciu, aby si mohli trénovať hmat a naučiť sa Braillovo písmo.
• Knihy v Braillovom písme musia byť vydané v rovnakom čase ako originál, pokiaľ je to možné. Vydavatelia by sa mali podeliť o svoje typografické údaje s inštitúciami produkujúcimi Braillovo písmo, aby sa urýchlila príprava v alternatívnych formátoch. Knižnice a vydavatelia Braillovho písma by mali byť finančne vybavení spoločnosťou, aby mohli vyrábať a ponúkať viac literatúry v Braillovom písme.
• Učebné materiály vo všeobecnosti, vrátane vzdelávania dospelých, by mali byť k dispozícii aj v Braillovom písme.
• Na verejných miestach (napríklad vo výťahoch, vo verejnej doprave, na toaletách a na zábradliach) by mali byť nápisy a iné informácie k dispozícii v Braillovom písme spolu s reliéfnymi písmenami latinky. Ak nie je k dispozícii dostatok miesta na umiestnenie reliéfnych písmen aj Braillovho písma, musí sa vždy uprednostniť Braillovo písmo, hoci by sa malo vyvinúť úsilie na použitie oboch, všade tam, kde to je možné.
• V rámci zabezpečenia prístupnosti výrobkov a služieb by vždy mala existovať možnosť uvádzať informácie v Braillovom písme a navyše v inej reliéfnej forme, napríklad reliéfnej latinke, s dôrazom na výrobky z oblasti upratovania, hygieny a iných dôležitých alebo nebezpečných oblastí. Relevantný je tu článok EBU (externý odkaz, anglicky) v bulletine EBU z marca 2022 "Bezpečnosť a ochrana na dosah ruky, Braillovo písmo na liekoch".
• Pri voľbách by sa mali poskytovať hmatové nástroje s Braillovým písmom ako jedno z riešení, ktoré umožní nevidiacim a slabozrakým občanom samostatne a tajne hlasovať. V tejto súvislosti odkazujeme na správu EBU (externý odkaz, anglicky) z novembra 2018 "Prístupnosť volieb pre nevidiacich a slabozrakých voličov v Európe".

Zdroje

Pri príležitosti Svetového dňa Braillovho písma, 4.1.2023, EBU publikovala nové video, v ktorom zdôrazňuje trvalý význam Braillovho písma pre našu komunitu. Na stránke s videom Význam a dôležitosť Braillovho písma (externý odkaz, anglicky) je možné nájsť toto video vo viacerých jazykových mutáciách, okrem iných aj v slovenskej verzii. Zároveň je na stránke k dispozícii aj popis obrazov vo videu scéna za scénou (externý odkaz, dokument vo formáte .docx, anglicky).

• Brent, D. and Brent, D. (2000). Technologies of Resistance/Resisting Technology: Braille, Computers, and Literacy for the Visually impaired. Speaking notes, Inkshed. Path to Literacy. Retrieved March 25, 2023 from http://people.ucalgary.ca/~dabrent/art/Braillelit.htm
• Englebretson, R.; Holbrook, M. C. and Fischer, S. (2022). A position paper on researching Braille in the cognitive sciences: decentering the sighted norm. Applied Psycholinguistics (2023), 1-16. doi:10.1017/S0142716423000061. Published online by Cambridge University Press: 15 February 2023. Retrieved March 25, 2023 from https://www.cambridge.org/core/journals/applied-psycholinguistics/article/position-paper-on-researching-Braille-in-the-cognitive-sciences-decentering-the-sighted-norm/64946B5F1007FE52140E1C4C5AFB356E
• Lillehaugen, B. D.; Moats, G. E.; Gillen, D.; Peters, E. and Schwartz, R. (2014). A tactile IPA magnet-board system: A tool for blind and visually impaired students in phonetics and phonology classrooms. Haverford College Haverford College. Retrieved November 23, 2021 from https://www.researchgate.net/profile/Brook-Lillehaugen/publication/269465422_A_tactile_IPA_magnet-board_system_A_tool_for_blind_and_visually_impaired_students_in_phonetics_and_phonology_classrooms/links/548cbd1d0cf2d1800d80c682/A-tactile-IPA-magnet-board-system-A-tool-for-blind-and-visually-impaired-students-in-phonetics-and-phonology-classrooms.pdf
• Silverman, A. M. and Bell, E. C. (2018). The Association between Braille Reading History and Well-being for Blind Adults. JBIR: The Journal of Blindness Innovation and Research, Vol 8, No 1. Retrieved November 23, 2021, from https://nfb.org/images/nfb/publications/jbir/jbir18/jbir080103.htmlhttps:/nfb.org/images/nfb/publications/jbir/jbir18/jbir080103.html
• Stepien-Bernabe, N. N.; Lei, D.; McKerracher, A. and Orel-Bixler, D. (2019). The Impact of Presentation Mode and Technology on Reading Comprehension among Blind and Sighted Individuals. Wolters Kluwer Health, Inc. on behalf of the American Academy of Optometry. Retrieved April 19, 2022 from https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6493670/
• Tobin, M. J. and Hill, E. W. (2015). Is literacy for blind people under threat? Does Braille have a future? British Journal of Visual Impairment, Vol. 33(3) 239–250. DOI: 10.1177/0264619615591866.
• United Nations. (n.d.). World Braille Day. Retrieved March 25, 2023 from https://www.un.org/en/ observances/Braille-day
• Braille Teaching and Literacy: A Report for the European Blind Union and European Commission. (2018). Retrieved March 25, 2023 from https://www.euroblind.org/sites/default/files/documents/Braille_report_final_version.docx

Disclaimer: we decline responsibility for the accessibility and maintenance of those of the links above that are external.

O EBU

Európska únia nevidiacich (EBU) - číslo v registri záujmových združení 42378755934-87 - je mimovládna, nezisková európska organizácia založená v roku 1984. Je jedným zo šiestich regionálnych orgánov Svetovej únie nevidiacich a presadzuje záujmy nevidiacich a slabozrakých ľudí v Európe. V súčasnosti pôsobí v rámci siete 41 národných členov, ktorá zahŕňa organizácie z 25 členských štátov Európskej únie, kandidátskych krajín a ďalších krajín geografickej Európy.