Prvý literárny klub v online sfére

Je štvrtok, 13. apríl. Sedím za PC, klopkám prstami, presedlávajúcimi z myši na klávesnicu. Za výdatnej pomoci kolegov, no najmä našej braillovskej autority Michala Tkáčika, skúšame komunikáciu cez Microsoft Teams. Pred štvrtou už sústredene sedím, prijímam hostí z tzv. čakárne a počítam, koľko ich je. Naplánovali sme ho na 16. hodinu. Moja obava, aby nič nezlyhalo, sa podobá bežnej obave organizátorov, ktorí zažívajú premiéru a chcú, aby dopadla čo najlepšie. A čo ma mimoriadne teší, je, že náš klub v SKN javí po neželanej, a príliš dlhej koronovej odmlke, vlastnosti živého organizmu. A snáď neskromne dodám, že pre mňa s naozaj šťavnatým literárnym duchom.

Dve kancelárie s otvorenými dverami, našťastie susediacimi oproti sebe, čo umožňuje dovidieť na seba a dávať si neformálne znamenia. Takže vidím na Janka Petríka, ktorý je na klube neodmysliteľným navigátorom začínajúcich autorov. Radí, usmerňuje, ale aj kritizuje. Ako aj tentoraz. Aby im pomohol zbaviť text častých začiatočníckych chýb, ktoré ešte v tomto štádiu autorského vývoja, logicky, nevidia.

Do online sveta napokon skáčeme ako ryby do rybníka. Na mojom monitore pribúdajú nové, ale aj známe tváre, až je nás napokon osemnásť. Obavy sa rozplynuli a klub naberá na obrátkach. A napokon ma teší, že práce literátov zaujali námetmi i kvalitou. Teraz, po klube, keď už rekapitulujem, tri klubové hodiny zbehli rýchlo a veľmi príjemne.

Vraví sa, že niekto začať musí. Na štartovú čiaru sa tentoraz v tomto zmysle postavila nová tvár klubu, Netka Kováčiková, s básňou Zázrak odpustenia. Rozcítila nás svojím bolestivým príbehom. Hoci sa prezentovala len jediným kúskom poézie, ktorému chýba k prívlastku „literárny“ ešte pár vylepšení, mal svoju emocionálnu aj terapeutickú hodnotu. V minulosti napísala aj sedem rozprávok. Nasledujúci deň mi ich poslala v maile s príjemným komentárom: „Ešte raz ďakujem za možnosť zúčastniť sa na literárnom klube, aj za vašu spätnú väzbu.“ Samozrejme, aj nás teší, keďže Netka bola spolu s Ekou Balaškovou na našom stretnutí prvýkrát. K Eke sa však ešte dostaneme.

Nasledoval mayológ(tak sa nazval aj počas našej prezentácie) náš kolega Peter Haško, aby opäť, ako sme na to už zvyknutí, predviedol talent zanieteného rozprávača aj osobitý jazyk so zmyslom pre detaily, i čarom dobovej atmosféry. Takto sme sa s ním vydali na prvú Karlovu nevydarenú cestu do Španielska. Peťo prvý virtuálny klub bilancoval takto: „Účasť v online klube ma zaujala kvôli možnosti spojiť sa aj s tými, čo sú fyzicky od nás vzdialení. Preto by som privítal, aby sa v budúcnosti mohli k nám pripájať, aj keď sa už budeme stretávať v zasadačke. Moja účasť dopadla presne podľa predstáv, ktoré som mal, napokon, v minulosti som sa už na niečom podobnom zúčastnil, keď sme online s bratislavskou knižnicou a Karolom Trnkom sledovali film Radosti života, a nasledovala online diskusia. Musím ešte dodať, že treba vychytať nejaké drobné muchy, napríklad, že nás nemôže hovoriť viac naraz, lebo potom si nebudeme rozumieť,“ podotkol.

Julka Miškuvová prekvapila naozaj dobrou básňou a metaforikou - Chodíš po špičkách a ja, porovnávajúc jej tvorbu z predošlých klubovaní, som mala podobne, ako Janko, úprimnú radosť. Jej poetika prezradila, že autorsky rastie. Po klube som si prečítala aj jej optimistické riadky vo svojej mailovej schránke: „Ďakujeme za stretnutie, bolo to príjemné. Aj za pochvalu, hlavne od pána Petríka, ani sa mi nechcelo veriť, veľmi ma to potešilo a naštartovalo k písaniu.“

Prekvapením a takpovediac zlatým klincom stretnutia bola Lucia Rybárová, tiež naša skúsená klubistka, ktorá sa v minulosti odhodlala prísť okrem čingovského klubovania aj na stretnutie Spišského literárneho klubu v Spišskej Novej Vsi, ktorý vedie Janko Petrík. Podobne ako ja, ani on nešetril slovami zaslúženej chvály na jej tri prózy - Bude zo mňa kôň, Nepoznáme sa a Som tu, ako aj tri básne - Kocúrkovský mód, Kempingová káva a Pod rúškom. Témou sa zhodla s Ekinou, ktorá takisto ponúkla na klube text z nemocničného prostredia, hoci len zo sna. Lucia vie excelentne vystavať text, nerobí jej problém vniesť doň všetko, čo dobrej próze nesmie chýbať – napätie, gradácia, živý dialóg a napokon, aj vydarené vypointovanie.

Poslednou autorkou klubu bola Eka Balašková. Jej próza zaujala pôsobivým opisom schopným navodiť u čitateľa predstavivosť, a my sme sa dozvedeli, že niekedy je naozaj lepšie nepríjemné zážitky prenechať snom. Hoci aj sny intenzívne prežívame, keď sa menia na nočnú moru. „Klub ma zaujal možnosťou vypočuť si spätnú väzbu na moju tvorbu a tiež možnosťou zoznámiť sa s prácou ďalších autorov. Pre mňa je veľmi dôležité dostať spätnú väzbu od odborníkov. Doma moji najbližší ma povzbudia, lebo „píš, je to dobré“, ale nepovedia mi, kde potrebujem vylepšiť štýl, pohrať sa s príbehom, použiť iné výrazové prostriedky,“ skonštatovala úprimne Ervína.

Online stretnutie malo aj svojich poslucháčov. Vlastnou tvorbou sa síce neprezentovali, ale načúvali, zapájajúc sa aj do hodnotení. Medzi nimi Inga Richterová, Vlado Hudák, Miško Herceg, Ľuboš Korenčík, Tomáš Takáč, ako aj naša nová redakčná kolegyňa Zuzka Wagnerová, ktorá píše, no zatiaľ sa k verejnej prezentácii len odhodláva: „Úprimne, keďže som sa literárneho klubu zúčastnila prvýkrát, nemala som žiadne očakávania. Teším sa, že môžem spoznať nových ľudí, ktorými sa určite nechám inšpirovať, a unášať ich tvorbou. Písanie napĺňa aj mňa, a práve na klube som cítila, aká pokojná je moja duša. Online forma je určite ideálny spôsob, vďaka ktorému sa môžeme stretnúť aj v tomto období. Zaujalo ma čítanie textov, ktoré sme mali možnosť hodnotiť, vytvoriť spätnú väzbu, ktorá je pre autorov žiaduca a vzácna. Komorná atmosféra celému online stretnutiu dodala nádych blízkosti, hoci sme fyzicky spolu neboli. Ďakujem za príležitosť, už teraz sa teším na ďalšie stretnutie, a klobúk dole pred všetkými autormi.“

V závere nás pozdravil aj Miško Herceg a časť popoludnia s nami pobudol aj riaditeľ SKN František Hasaj. „Som veľmi rád, že sa na klube prezentovali aj noví autori, stretnutie bolo zaujímavé. Verím, že nabudúce prilákame aj ďalších,“ dodal. Škoda, že sa k nám nepridali aj autori, ktorí to pôvodne plánovali, a poslali aj svoje texty, no prekazila im to choroba, či problémy s pripojením – Renáta Oláhová, Lesana Kráľovičová a Ladislav Ballay. Nevadí, príležitosť sa určite opäť naskytne.

Po prvom online klube ma teší, že sme sa k takejto forme stretnutia napokon odhodlali. Hoci uvoľňovanie opatrení znie v súčasnosti sľubne, uvidíme, akú podobu bude mať naše stretnutie nabudúce. Už teraz však uvažujeme, že akonáhle budú kluby v SKN možné, obohatíme ich tak či tak online režimom, čo umožní najmä vzdialenejším autorom, klubovať s nami. Takto by sa náš pôvodný zámer, mať na literárnom stretnutí aj píšucich z celého Slovenska, podarilo naplniť. Ale platí stále aj druhá možnosť. A sa rozhodnete nasadnúť do vlaku a prísť medzi nás, potešíme sa. A veríme, že nabudúce to bude opäť aj s hosťom, ktorého sme zvykli na klub prizývať. Myslím, že na záver nám dobre padli a pobavili nás aj aforizmy Jožka Zbraneka, ktorý nás nimi zásobil mailom.

Vďaka všetkým vám, ktorí ste naše stretnutie akýmkoľvek spôsobom obohatili, a smelo do písania! Nebojte sa svojej nedokonalosti a vydržte. Prajem vám veľa inšpirácie, snáď si čoskoro opäť zaklubujeme.

Daniela Dubivská