Rok Ľudovíta Štúra sme si pripomenuli aj v SKN

Rok  Ľudovíta Štúra sme si pripomenuli aj v SKN. 22. októbra sme sa zúčastnili osláv Dňa Ľudovíta Štúra na Námestí Majstra Pavla, ktoré organizoval Miestny odbor Matice slovenskej v Levoči v spolupráci s mestom Levoča. Pred budovou bývalého evanjelického lýcea (dnes Spišské múzeum) sme mali možnosť zhliadnuť dobovú rekonštrukciu príchodu 13 mladých štúrovcov do Levoče v marci 1844 i dramatické pásmo “Dunaju slovenský, už Ťa zanechávam“ v podaní súboru P. O. Hviezdoslava zo Spišskej Novej Vsi. Po kladení vencov k soche Ľudovíta Štúra v parku za spevu národných piesní v podaní speváckeho zboru „Iuventus Pedagogica“ pri SPgŠ v Levoči sa konala slávnostná akadémia v mestskom divadle. V rámci programu sme si vypočuli báseň našej čitateľky Ľudmily Grichovej Slovenská krajina je naša otčina, ktorú  aj sama predniesla.

V predvečer dvojstého výročia narodenia Ľudovíta Štúra 27. októbra v oddelení služieb na Námestí Majstra Pavla 32 sme boli svedkami zaujímavého rozprávania nielen o Ľudovítovi Štúrovi, ale predovšetkým o Samovi Bohdanovi Hroboňovi v podaní pána Petra Milčáka. Samo Bohdan Hroboň bol jedným z predstaviteľov štúrovskej generácie, básnik, folklorista, prekladateľ. Narodil sa v Liptovskej Sielnici v r. 1820 v rodine evanjelického farára. Študoval na lýceu v Levoči, neskôr v Bratislave, tiež na univerzite v Halle.  V r. 1836 uverejnil svoj prvý preklad z latinčiny (Horatius). V r. 1839 začal písať denník, v ktorom pokračoval až do svojej smrti, kedy nadobudol rozsah 8000 strán. Počas štúdiá v Halle napísal zbierku básní Květiny nadsálanské. Dopisoval si so svojou múzou, českou vlastenkou Antóniou Reissovou, známou pod literárnym pseudonymom Bohumila Rajská. Tá sa však v r. 1845 vydala za vdovca F. L. Čelakovského.

Po návrate z Halle sa Samo Bohdan Hroboň nezapojil do rušného národného života, utiahol sa k matke a bratovi Ľudovítovi, kňazovi v Liptovskej Sielnici. Svoju izoláciu prekonával korešpondenciou s rôznymi kultúrnymi osobnosťami.  Zomrel v Liptovskej Sielnici v r. 1894. Samo Bohdan Hroboň bol predstaviteľom mesianistickej línie slovenského romantizmu, veril v spásu slovenského národa. Na besede sme si vypočuli jeho básne Rozpejánok a Dom brata mám zmenený na žalár v podaní Petra Milčáka.

Ešte veľa zaujímavého zaznelo na našom stretnutí, napr. úryvok z knihy Z cestovných denníkov štúrovcov o tom ako vyzerala Levoča v polovici 19. storočia očami cestovateľov štúrovcov.

V závere besedy sa nám predstavila mládež zo SOŠ pre žiakov so zrakovým postihnutím v Levoči v krátkom kultúrnom programe. Pánovi Milčákovi aj ostatným účinkujúcim ďakujeme za príjemné strávené popoludnie a tešíme sa na ďalšie stretnutia v knižnici.

V rámci Roka Ľudovíta Štúra bude v SKN prepísaná do Braillovho písma publikácia Kohlwald a štúrovci, vydaná Miestnym odborom Matice slovenskej v Levoči v r. 2013.

Daniela Bonková,

v článku boli použité informácie z www.zlatyfond.sme.sk