Slovenský raj bol „rajom na Zemi“ už podľa kartuziánov
28. apríla popoludní sme sa na pôde Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči stretli na besede so zamestnancom Štátnej ochrany prírody – Správy Národného parku Slovenský raj pánom Františkom Divokom. Zdalo by sa, že ochranári a správcovia Národného parku majú od začiatku roka veľa dôvodov na oslavy, veď 2. február je Svetovým dňom mokradí, 3. marec Svetovým dňom divej prírody, 22. marec Svetovým dňom vody, 1. apríl Svetovým dňom vtáctva, 22. apríl Dňom Zeme. Vo vyratúvaní by sme mohli pokračovať ďalej. Opak je však pravdou. Hoci ochrana prírody je každodennou záležitosťou, práve tieto dni majú pripomenúť všetkým obyvateľom planéty, že príroda nám v budúcnosti nadelí dary podľa nášho prístupu k nej v súčasnosti a ochranári majú v tomto čase plné ruky práce v teréne i v rámci osvety medzi verejnosťou. Hoci pre pána Divoka bolo stretnutie s našimi čitateľmi prvou skúsenosťou, zhostil sa svojej úlohy vynikajúco. V úvode prítomným poskytol krátke informácie o členení chránených území do jednotlivých kategórií, o tom aký je rozdiel medzi jednotlivými kategóriami, ale aj o tom, že prvý národný park sveta bol v roku 1872 založený Yellowstonský národný park, prvý národný park v Európe bol založený v r. 1910 vo Švédsku, u nás boli za prvý národný park vyhlásené Vysoké Tatry v r. 1948. V r. 1964 bola na území Slovenského raja vyhlásená prvá chránená krajinná oblasť na národný park bol preklasifikovaný v r. 1988. Slovenský raj je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenka, leží v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria, je charakteristický členitým terénom a krasovými formami na vápencovom základe. Časť vápencovej skaly a pieskovca sme si mali možnosť na besede ohmatať. Rieka Hornád s prítokmi tu vytvorili početné rokliny, kaňony, údolia, vodopády a jaskyne. Ako prví začali používať názov „raj“ pre toto územie kartuziáni, ktorí sa usadili začiatkom 14. storočia na Kláštorisku.
V krátkom filme o Slovenskom raji sme sa dozvedeli o najzaujímavejších útvaroch, jaskyniach, roklinách, faune a flóre národného parku. Najznámejšie rokliny sú 4,5 km dlhý Veľký Sokol, Suchá Belá, Piecky a Kyseľ, v ktorých sú početné vodopády. Prielom Hornádu je najdlhším a najvýraznejším kaňonom , meria 11,7 km, najvyšší vodopád je Závojový vodopád s výškou 70 m. Najväčšou vodnou plochou je Palcmanská Maša s rozlohou 0,85 km², priehrada na Hnilci, dokončená v roku 1956. Najvyšším vrchom územia je Predná hoľa (1 545 m n. m.), výborným vyhliadkovým bodom je tiež Havrania skala (1 153 m n. m.). Výnimočný výhľad ponúka skalnatá rímsa, nazývaná Tomášovský výhľad, vyhľadávaný okrem turistov aj horolezcami. Najnižším bodom územia je hladina Hornádu (470 m n. m.).
Pán Divok priniesol medzi nás aj kúsok prírody – vetvičky a plody stromov, jelenie a srnčie parožie, preparovanú lasicu, myšiaka, rysa, ktoré sme spoznávali počas jeho rozprávania hmatom. Prostredníctvom zvukových nahrávok z prírody sme spoznávali hlasy tokáňa, jeleňa, daniela, líšky, vlka, diviaka, rysa a ďalších zvierat. Ešte veľa zaujímavého sme sa dozvedeli na besede, napr. aj ohľadom škôd spôsobovaných nelegálnymi skládkami. O otázky účastníkov besedy nebola núdza.
Tém na debatu by bolo ešte veľa, preto sme sa dohodli, že sa v budúcnosti ešte určite na pôde našej knižnice s pánom Divokom stretneme. Ba čo viac, svoju ústretovosť a ochotu prejavil aj tým, že je ochotný pri návšteve Slovenského raja našim čitateľom poskytnúť informácie priamo na mieste.
Ešte raz mu srdečne ďakujeme a želáme úspechy v práci a samých zodpovedných návštevníkov v prírode.
Daniela Bonková
Prihlásenie
Vyhľadávanie
ANKETA
