Vznik a zavedenie Braillovho písma

Braillova abeceda sa vyvíjala postupne. Myšlienkou bodového písma sa predtým zaoberal Charles Barbier, dôstojník francúzskej armády. Svoje bodové písmo nazval Barbier „nočné písmo“ a malo byť prostriedkom odovzdávania bojových rozkazov vojakom v nočných zákopoch. Pre svoju zložitosť sa však v armáde neujalo. 

Louis Braille už ako mladý chovanec ústavu pochopil, že písmo je jediným nositeľom ľudskej kultúry a vzdelanosti. Keď Barbier odmietol spoluprácu na reforme a zjednodušení svojho písma, Braille sám zostavil písmo nové, ktoré v plnej miere vyhovovalo potrebám nevidiacich. Prvý návrh Braillovho písma vyšiel v roku 1829 ako 32-stranová brožúra pod názvom „Spôsob písania slov, nôt a chrámového spevu pomocou bodov pre používanie slepcami, pre ktorých ho vytvoril Louis Braille, korepetítor kráľovského ústavu pre mladých slepcov.“ Braillovu abecedu v dnešnej podobe prináša druhá Braillova brožúrka z roku 1835. V tejto brožúrke majú číslice i interpunkcie už dnešnú podobu. Sú v nej aj základy dnešného notopisu. V ústave sa používalo Braillovo písmo od roku 1830. V roku 1837 vyšla prvá kniha tlačená týmto písmom – trojzväzkové dejiny Francúzska. V roku 1872 medzinárodný kongres v Paríži schválil Braillovu abecedu za medzinárodne platný kódex.  

O zavedenie Braillovho písma v Anglicku sa presadil oslepnutý lekár Dr. Armitage v roku 1870. O pár rokov sa presadilo v Nemecku. Do českých ústavov sa dostalo v sedemdesiatych rokoch 19. st. nemeckým prostredníctvom. Prvé slovenské učebnice v Braillovom písme boli tlačené v Brne okolo roku 1923.  

Od roku 2001 je 4. január vyhlásený Svetovou úniou nevidiacich za Svetový Braillov deň. 

Zostavila Daniela Bonková
Zdroj: 150 rokov Braillovho písma pre nevidiacich. Prešov : Duklianske tlačiarne n. p., prevádzka Kežmarok, b. r.